V Británii sa objavilo zaujímavé štúdium, ktoré sa zameralo na študentov a ich hodnoty. Niektorí prezradili, že si najviac zo všetkého vážia šťastie. Paradoxne, práve títo respondenti vykazovali veľké známky depresie. Spoluautorka štúdie tieto zistenia považuje za fascinujúce. Ukázalo sa, že najmenej šťastní sú tí, ktorí sa o pocit šťastia usilujú najviac.
Podobná štúdia prebehla aj u študentov v Amerike. Výsledky boli totožné s tými britskými. „Keď si príliš vážite šťastie, prehnane dbáte na svoje emócie a máte problém s ich reguláciou,“ vysvetlila spoluautorka britskej štúdie Julia Vogtová. Znie to paradoxne, ale ľudia, ktorí dychtivo túžia po šťastí v živote, ho majú najmenej.
Šťastie rovná sa depresia
Vogtová spolu s výskumným tímom skúmala 151 študentov, z ktorých väčšinu tvorili ženy. Ich úlohou bolo vyplniť sériu online dotazníkov. Skúmali, ako veľmi si študenti vážia šťastie, do akej miery ich ovplyvňujú emócie a či sa od nich dokážu odosobniť. Týmto spôsobom zistili level príznakov depresie.
Výsledky prezradili, že študenti, ktorí si vážili šťastie nadovšetko, mali najvyššie skóre pri symptómoch depresie. Našli tiež silné prepojenie medzi mierou depresie a neschopnosťou odpútať sa od pocitov či emócií. Ukázalo sa, že veľa študentov tento problém riešilo „konzervovaním“ emócií. „Potláčanie a ukrývanie emócií nie je dobrým riešením, ako sa s emóciami vysporiadať. Keď sa na niečo pokúšate nemyslieť, myslíte na to o to viac,“ vysvetlila Vogtová.
Druhý pokus s rovnakými výsledkami
Tím zopakoval experiment s ďalšími 299 študentmi. Do dotazníkov naviac zapojili otázky týkajúce sa mánií, aby zistili, či sa medzi respondentmi nachádzajú aj ľudia trpiaci bipolárnou poruchou. Tá totiž spôsobuje, že sa u človeka striedajú fázy extrémneho šťastia a následne extrémneho smútku. Výsledky druhého experimentu sa ani trochu nelíšili od tých predošlých.
Opäť sa potvrdilo, že depresia sa vyskytuje u tých, ktorí šťastie cenia zlatom. Manické sklony vo výsledku nezohrali nijakú rolu. „Ak by to bolo opačne, ak by depresia u ľudí spôsobovala to, že si budú vážiť šťastie, v takom prípade by sa dali nájsť väzby po celom svete,“ uviedla Vogtová a zároveň podotkla, že tento opačný trend sa vyskytuje v Rusku a ázijských krajinách.
Upozorňuje však, že štúdia je v podstatnej miere obmedzená. Sústredí sa predovšetkým na ženy, študentky, a nezohľadňuje pritom socioekonomický status účastníkov.
Iná krajiny, iné hodnoty
Trend „depresie v šťastí“ sa dá sledovať po celom svete. Podľa Voghtovej je aj napriek tomu v každej krajine iný. Študenti východných krajín, napríklad v Ázii, sú viac sústredení na povýšenie než na pomáhanie ostatným alebo trávenie času s rodinou či priateľmi. Je preto možné, že študenti z Ameriky a Británie sa na šťastie pozerajú zo zlej stránky.
„Myslím, že väčšina ľudí vie, čo ich robí šťastnými a pravdepodobne to nie je povýšenie alebo iná veľká vec, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o nejakú maličkosť,“ dodala Vogtová.