Objavujte krásy Slovenska: 5 nádherných jaskýň, ktoré musíte do konca leta určite navštíviť!
Územie Slovenska je okrem krásnych hradov, ktorých má, mimochodom, Slovensko najviac na svete, popretkávané i národnými prírodnými pamiatkami v podobe jaskýň. Ktorú navštívite ako prvú?
Krasové územia zaberajú na Slovensku rozlohu vyše 2700 km štvorcových. Z morfologického hľadiska je v horských polohách zastúpený planinový kras (Slovenský kras, Muránska planina, Slovenský raj, Galmus), kras masívnych chrbtov, hrástí a kombinovaných vrásovo-zlomových štruktúr (Strážovské vrchy), rozčlenený kras monoklinálnych hrebeňov a chrbtov (Nízke Tatry, Veľká Fatra) a kras bradlovej štruktúry (Pieniny, Vršatské bradlá).
13 prístupných jaskýň
Na Slovensku je známych vyše 7 100 jaskýň, vrátane kratších jaskýň previsového charakteru. Najviac registrovaných ich je v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách a Spišsko-gemerskom krase (Slovenský raj, Muránska planina), Veľkej Fatre, Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách.
V súčasnosti je na území Slovenskej republiky registrovaných 13 sprístupnených jaskýň – Belianska jaskyňa, Brestovská jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Driny, Gombasecká jaskyňa, Harmanecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Važecká jaskyňa.
https://www.instagram.com/p/B0FjPF6obLj/
Všetky sú vyhlásené za národné prírodné pamiatky, ich ochranu a prevádzku zabezpečuje Správa slovenských jaskýň, ako organizačná zložka ŠOP SR, v rezorte Ministerstva životného prostredia SR.
Ak sa aj vám zdá, že leto rýchlo ušlo, spríjemníte si posledné dni výletom po Slovensku. Čo tak navštíviť jednu z týchto jaskýň?
Demänovská ľadová jaskyňa
Vyniká tým, že si po celý rok udržiava svoju ľadovú výplň v podobe prízemného ľadu, kvapľov a ľadovcových stĺpov. Zaľadnenie jaskyne umožnil vertikálny tvar vstupných častí, ktorý bráni vzniku teplého vzduchu v lete, kým stálosť ľadových útvarov v lete závisí od stupňa prechladenia jaskynných stien.
Z hrúbky podlahového ľadu možno usudzovať, že ľad sa v jaskyni začal tvoriť pred približne 400 – 500 rokmi. V jaskyni je tiež známe nálezisko rôznych kostí zvierat, vrátane jaskynného medveďa, ktoré boli kedysi považované za dračie kosti. Aj preto sa jaskyni zvykne hovoriť Dračia jaskyňa.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Skutočný krasový unikát v Slovenskom raji je najväčšou ľadovou jaskyňou na Slovensku s dĺžkou 1483 m a vertikálnym rozpätím 112 m.
Jej objaviteľom sa v roku 1870 stal kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi, pričom už nasledujúci rok bola jaskyňa sprístupnená verejnosti. Do roku 1946 v nej bolo povolené dokonca korčuľovanie pre verejnosť a trénoval v nej aj známy československý krasokorčuliar Karol Divín.
Priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli kedysi spojené so Stratenskou jaskyňou, oddelil ich až sutinový zával z jaskynného stropu, ktorý súčasne vytvoril ideálne podmienky pre zaľadnenie Dobšinskej jaskyne. Na tvorbu jej jaskynných útvarov mala vplyv aj rieka Hnilec modelujúca podzemné priestory a studený vzduch prenikajúci do nej v zime meniaci presakujúcu vodu na ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad.
https://www.instagram.com/p/B1ZHapPo6Iz/
Pozoruhodné sú tiež mohutné ľadové stĺpy a vodopády vo Veľkej sieni, z ktorých najväčší nazývaný Studňa meria 9 m. V roku 2000 bola zaradená do zoznamu UNESCO.
Gombasecká jaskyňa
Kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase je učupená na ľavej strane kaňonu Slanej medzi Rožňavou, Plešivcom a patrí medzi najmladšie slovenské jaskyne vôbec. Objavená bola v roku 1951 a verejnosti sprístupnená o 4 roky neskôr. V 70. rokoch sa využívala aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, nakoľko mala mimoriadne priaznivé mikroklimatické pomery.
Gombasecká jaskyňa je dlhá 1525 m a charakterizujú ju tenké sintrové brčká, teda trubicovité stalaktitové útvary dosahujúce dĺžku až 3 m.
V Sieni mieru brčká situované tak husto, že vytvárajú predstavu kamenného dažďa, na ktorého farbu má vplyv kombinácia oxidov mangánu a železa. V sieni Hirošima môže návštevník vidieť stalagnát pripomínajúci atómový hríb. Príroda dala kvapľom rôzne bizarné tvary a podoby zvýraznené farebnosťou a sviežosťou. Gombasecká jaskyňa bola do Zoznamu svetového dedičstva ľudstva UNESCO uvedená v roku 1995.
Domica
Rozľahlá jaskyňa situovaná na slovensko-maďarských hraniciach je súčasťou jaskynného systému s dĺžkou 25 km, ktorého štvrtina leží na Slovensku. Domica je prepojená s jaskyňou Čertova diera a tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike. Objavil ju Ján Majko 3. októbra 1926 a verejnosti bola sprístupnená v roku 1932.
Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx či známe kaskádové vodopády zvané Rímske kúpele. Kvapľová výzdoba s množstvom stalagmitov a stalaktitov je ohurujúca rovnako ako pramienkové kvaple, pagodové stalagmity a cibuľovité stalaktity. Zvláštnosťou jaskyne je tiež hojný výskyt netopierov, pričom je súčasne významnou archeologickou lokalitou, keďže bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym neolitickým človekom.
Prirodzenú krásu jaskyne Domica využili i filmári počas nakrúcania filmovej verzie rozprávky Pavla Dobšinského – Soľ nad zlato.
Harmanecká jaskyňa
Kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch sídli v doline Harmanca, dosahuje dĺžku 3 002 m a vertikálne rozpätie asi 75 m. Ku vchodu sa návštevník dostane po serpentínovom náučnom chodníku, ktorý vedie od štátnej cesty Harmanec – Turčianske Teplice. Jaskyňa je dlhá 2650 m, pre verejnosť je sprístupnených 720 m. Prvých návštevníkov privítala v roku 1950 po tom, čo ju v roku 1932 objavil Michal Bacúrik.
V podzemných priestoroch nájdeme krásnu snehobielu kvapľovú výzdobu, priezračné jazierka, sintrové vodopády a záclony a rozsiahle dómy. Farba kvapľových útvarov je väčšinou biela, len miestami prechádza do žltej a hnedej. Aj kvôli tomu v minulosti dostala jaskyňa názov Biela jaskyňa.
Za jej najkrajšiu časť sa považujú zelené jazierka, jej symbolom je oslnivo biela kamenná váza, ktorá vraj splní želanie každému, kto do nej trafí mincou.
V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, dnes má štatút národnej prírodnej pamiatky.
Aktuálny zoznam vstupov si môžete pozrieť tu.
Zdroj: ssj.sk, ssj.sk, ubytovanienaslovensku.eu