„Takýto masívny úhyn som nikdy nezažil,“ hovorí Stanislav Graus, ktorý sa včelárstvu venuje už 30 rokov. Čo je za tým?
V posledných rokoch sa včelári, ale i širšia verejnosť, snažia apelovať na vládu a žiadajú sprísnenie používania pesticídov, ktoré predstavujú obrovskú hrozbu pre včely. Ide najmä o neonikotínoidy (klotianidín, imidakloprid a tiametoxán). Členské krajiny EÚ sa dohodli na ich zákaze v apríli minulého roka. Sprísnenie reštrikcií podporilo aj Slovensko, no ich úplný zákaz v rámci EÚ nepodporilo – žiadali výnimku pre cukrovú repu. Ochranári to označili za zbabelosť.
Jarná kontrola
V marci sa prebúdza príroda, ustupuje zima a začínajú kvitnúť prvé jarné kvety. Je to aj čas, kedy včelári s nedočkavosťou kontrolujú svoje včelstvá. Koľko ich v poriadku prezimovalo? Následne ich premôže buď radosť zo včelích rodín, ktoré sa môžu pustiť do jarného opeľovania, alebo veľký žiaľ nad ich stratou.
Tohtoročná jarná kontrola je pre našich včelárov obzvlášť nevľúdna.
Stanislav Graus zo Šurian sa chovu včiel venuje viac ako 30 rokov. Pre RTVS povedal, že takýto masívny úhyn ešte nikdy nezažil. Zo 40 včelstiev mu ostali 4, uhynulo neuveriteľných 90 %, pričom primerané straty predstavujú približne 10 %. „Bola to veľká rana,“ hovorí.
Situácia je najhoršia na juhozápade Slovenska
Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov (SZV) v Šuranoch obhospodaruje zhruba 3000 včelstiev. „Predpokladám, že straty budú medzi 40 a 70 %,“ vyjadril sa Karol Kliment, člen SZV.
Naši včelári odhadujú, že na celom Slovensku je asi 300-tisíc včelstiev. Kliment tvrdí, že po dôslednej jarnej kontrole bude možno jedna tretina až polovica ( teda 100- až 150-tisíc včelstiev) uhynutých. Situácia je zatiaľ najhoršia na juhozápade krajiny.
Včelári na juhu Slovenska hlásia masívne úhyny včielPodľa zväzu včelárov môže ísť na celom území o viac ako tretinu všetkých včelstiev. Príčin je podľa odborníkov viacero.Iveta Tanoczká
Zveřejnil(a) Správy RTVS dne Úterý 19. března 2019
Podľa odborníkov za to môže viacero faktorov: choroby, ale aj klimatické zmeny a stále väčšie množstvo chemickej ochrany zo strany poľnohospodárov.
Všimli si to aj ľudia
V posledných dňoch na sociálnej sieti začali ľudia zdieľať fotografiu uhynutých včiel pozbieraných pred jedným úľom.
Situácia sa, žiaľ, začína podobať predpovediam v románe Príbeh včiel od nórskej spisovateľky Maji Lunde, kde prepája tri časové línie. Je možné, že budeme nútení ovocné stromy opeľovať ručne? Súvisí budúcnosť včiel s budúcnosťou ľudí?
Opäť dávame do pozornosti petíciu za záchranu včiel – môžete tak spraviť na www.zachranmevcely.sk. Prečo? Treba si uvedomiť, že včely a iné opeľovače hrajú v ekosystéme nenahraditeľnú úlohu. Až tretina potravín závisí od ich opeľovania. Svet bez opeľovačov by bol zničujúci pre produkciu potravín.