Začiatkom deväťdesiatych rokov nastala s príchodom dieselových motorov v osobných automobiloch doslova revolúcia. Marketéri automobiliek ich spolu s odborníkmi v tom čase prezentovali ako vysoko úsporné, a tým pádom aj šetrnejšie k životnému prostrediu. Dnes, o takmer tri desaťročia neskôr, tvrdia presný opak.
Aktuálne sa v niektorých krajinách EU doslova poľuje na vozidlá poháňané takouto jednotkou. Je v tom však naozaj ekológia, alebo sa len niekto na celej kauze snaží obohatiť?
Európska únia neustále schvaľuje prísnejšie hodnoty výfukových plynov a výrobcom áut tak neraz robí vrásky na čele. Bruselskí politici sú v tomto totižto svetovo najprogresívnejší. Od roku 2000 je v platnosti už piata norma určujúca tieto limity. Aktuálne sa výrobcovia riadia akousi demo verziou, no koncom roka 2020 vstúpi do platnosti norma Euro 6d. Časté zmeny majú za následok aj to, že automobilky musia vynaložiť nemalé finančné prostriedky na vývoj nových agregátov, čo sa logicky odráža na cene nových modelov.
Diesle sa vyrábať neprestanú
Vo viacerých európskych metropolách môžete na vjazd do centra so starším dieslom pod kapotou zabudnúť. Na čiernu listinu neustále pribúdajú nové a nové mestá. Na veľké prekvapenie, najviac takýchto miest nájdeme v Nemecku, ktoré by sa dalo považovať aj za kolísku dieselových motorov. Boli to práve nemecké automobilky, ktoré preslávili túto pohonnú jednotku. Na našom území zatiaľ podobné obmedzenia neplatia nikde, no uvažuje o nich napríklad Bratislava, Žilina či Prešov. Vzniká tak povedomie, že dieselové výfukové plyny sú viac škodlivé a treba sa ich zbavovať.
Je potrebné si však uvedomiť jednu podstatnú vec. V Európskej únii aktuálne žije približne 7 % svetovej populácie. Aj keby boli dieselové autá naozaj škodlivé a žiadny obyvateľ EÚ by si ich nekúpil, vyrábať sa tak skoro neprestanú. Kým svet nabehne na elektrifikované vozidlá, dieselové motory znamenajú pre mnohých výrobcov slušné príjmy. Väčšina ojazdených dieslov v konečnom dôsledku aj tak končí vo východnej Európe, kde podobné normy nemusia dodržiavať.
Sú teda škodlivé?
Treba povedať, že žiadny plyn vznikajúci vplyvom horenia nie je zdravotne úplne neškodný. Výnimkou nie sú ani spaľovacie motory. Dieselový agregát pre svoju činnosť logicky spaľuje pohonné hmoty, a tým produkuje plyn. Ten obsahuje niekoľko škodlivých látok, no za najzávažnejšie sa považujú najmä oxidy dusíka (NOx) a jemné prachové častice (PM), ktoré sú schopné preniknúť hlboko do dýchacieho systému. O týchto látkach sa šíria hrozivé správy. Organizácia Deutsche Umwelthilfe dokonca tvrdí, že na následky ich vdychovania v Nemecku zomrie každý rok štyrikrát viac ľudí ako pri dopravných nehodách. Pre úplnosť však treba dodať, že oxidy dusíka (NOx) vznikajú pri každom spaľovaní, teda napríklad aj pri varení.
Viacerí odborníci a lekári sa zhodujú, že škodlivosť týchto automobilov je len mýtus. „Ten poplach je ohlupovanie ľudí,“ zhodnotil napríklad profesor Martin Hetzel, lekársky riaditeľ Nemocnice Červeného kríža v Stuttgarte. Neexistuje žiadny priamy dôkaz, že výmenou napríklad za benzínové automobily by sa zlepšilo ovzdušie v jednotlivých mestách.
Hodnoty, ktoré sú namerané, tiež nemožno považovať za úplne smerodajné, nakoľko prístroje sú väčšinou umiestnené pri veľkých križovatkách. Matthias Klingner, riaditeľ Fraunhoferovho ústavu pre systémy dopravy a infraštruktúry, to považuje za nezmysel a tvrdí, že údaje sú tým pádom podobné, ako keby sme emisie merali hneď pri výfuku. Pri pokuse zistil, že už 50 metrov od takejto križovatky sú všetky hodnoty v norme a nie je dôvod na paniku. Mohlo by sa teda zdať, že niekto má jednoducho za cieľ zbaviť sa týchto vozidiel, no z pohľadu ekológie a dopadu na zdravie to však zásadný vplyv bohužiaľ neprinesie.
Z celkového pohľadu je najväčším znečisťovateľom ovzdušia jednoznačne priemyselná výroba. Aj keď samotná automobilová doprava sa radí na chvost v pomyselnom rebríčku, u viacerých výrobcov dnes môžete nájsť elektromobily, ktoré svojou prevádzkou majú na životné prostredie viac-menej nulový dopad.
Zdroj: focus.de