Probiotiká: áno alebo nie? Pomáhajú črevnej mikroflóre alebo jej obnovu iba brzdia?

Antibiotiká spolu so zlými baktériami ničia aj tie dobré. Probiotiká tak môžu pomôcť obnoviť poriadok v našich črevách. Aj napriek tomu sa nájdu výskumníci, ktorí tvrdia, že užívanie probiotík po antibiotikách v skutočnosti oneskoruje obnovu zdravia čreva.

Časť problému spočíva v tom, že rôzni ľudia chápu probiotiká rôznymi spôsobmi. Pre vedeckého pracovníka sú živou kultúrou mikroorganizmov, ktoré zvyčajne žijú v zdravom ľudskom čreve. Práškové balené zmesi v regáloch obchodov sa od takej vedeckej definície v mnohom líšia. Jednoducho nie všetky sú kvalitné.

Kde je pravda?

„Problémom je, že nemáme dostatok štúdií o žiadnom konkrétnom probiotiku, ktorý by dokázal, ktoré tabletky fungujú a ktoré nie,“ tvrdí pre BBC doktorka Sydne Newberry zo spoločnosti Rand Corporation, ktorá vykonala rozsiahlu analýzu o používaní probiotík na liečenie hnačky spôsobenej antibiotikami v roku 2012.

Doktorka Newberry na základe 82 štúdií u takmer 12 000 pacientov zistila, že probiotiká predsa len majú pozitívny účinok na pomoc pri znižovaní rizika vzniku hnačky vyvolanej antibiotikami. Vzhľadom na odchýlky v aplikácii probiotických baktérií však výskumníci nedokázali určiť, ktorý druh probiotík je účinný a ktorý nie.

„Preto je to také problematické,“ vyjadrila sa doktorka Newberry. „Máme niekoľko ďalších štúdií, no ani tie nestačia na to, aby sme jednoznačne potvrdili účinnosť probiotík, nieto ešte konkrétne vymedzili, ktoré druhy zaberajú a ktoré nie.“

Sú probiotiká bezpečné?

Isté znepokojenia sa týkajú aj nedostatku informácií o bezpečnosti probiotík. Všeobecne sa predpokladá, že človeku majú pomáhať. Aj napriek tomu sa však vyskytli znepokojujúce príklady, ktoré ľuďom spôsobili problémy. Niektorým náchylnejším pacientom sa do krvi dostali napríklad huby.

Nedávna štúdia vedcov z inštitútu Weizmann Institute of Science v Izraeli zistila, že ľuďom po antibiotikách probiotiká nijako neublížili. Na druhej strane však predĺžili alebo blokovali zotavovanie črevnej mikroflóry. Vedci na čele s Eranom Elinavom dali ľuďom dávku antibiotík na jeden týždeň. Potom na nich vykonali kolonoskopiu a hornú gastrointestinálnu endoskopiu na vyšetrenie stavu ich mikrobiómu v čreve.

„Ako sa dalo očakávať, vo funkciách mikróbov sa vyskytlo veľa zásadných zmien a mnohé z nich zomreli práve kvôli antibiotikám,“ tvrdí Elinav. Dobrovoľníci boli rozdelení do troch skupín. Prvá brala bežné probiotiká počas jedného mesiaca. Druhá po antibiotikách žiadne probiotiká nepožívala. Tretia skupina ľudí mala snáď najnepríjemnejšiu úlohu. Pred začatím liečby antibiotikami sa im odobrala vzorka stolice a po jej ukončení sa znova aplikovala do hrubého čreva.

Prekvapujúcim zistením bolo, že skupina, ktorá dostala probiotiká, mala najhoršie výsledky. Zo všetkých troch skupín práve tejto najdlhšie trvalo, aby sa mikrobiómy dostali do pôvodného stavu. Dokonca aj na konci štúdie ‒ po piatich mesiacoch monitorovania ‒ táto skupina ešte nedosiahla stav, aký mala pred liečbou antibiotikami.

„Zistili sme potenciálne alarmujúce nežiaduce účinky probiotík,“ hovorí Elinav. Dobrou správou je okrem iného aj skutočnosť, že skupina, ktorá dostala transplantát fekálií, si viedla naozaj veľmi dobre. Počas niekoľkých dní kompletne rekonštituovala svoj pôvodný mikrobióm. „Veľmi veľa ľudí na svete používa antibiotiká,“ hovorí Elinav ďalej. Dopyt po probiotikách je stále väčší. V roku 2017 bol trh s nimi vyšší ako 1,8 miliardy dolárov a predpokladá sa, že v roku 2024 dosiahne 66 miliárd dolárov.

Pomáhajú probiotiká aspoň pri hnačke z antibiotík?

Dôkazy teda vravia, že pri slabých črevách probiotiká nie sú najvhodnejšou metódou, ako ich liečiť. Ďalšia nedávna štúdia zistila, že probiotiká nerobia dobre ani malým deťom trpiacim na gastroenteritídu. V kontrolnej štúdii v USA otestovali 886 detí s týmito tráviacimi ťažkosťami vo veku od troch mesiacov do štyroch rokov.

Lekári niektorým z nich podávali počas piatich dní probiotiká a tým ostatným placebo. Miera pretrvávajúcej strednej až závažnej gastroenteritídy v priebehu dvoch týždňov bola u probiotickej skupiny vyššia o 26,1 %. U tej s placebom sa zvýšila o 24,7 %.

Napriek všetkému sa vedci nechystajú probiotiká úplne odpísať. Problém nespočíva v samotných probiotikách, ale súvisí s tým, ako ich používame. Často si spotrebitelia vyberajú probiotiká na vlastnú päsť, pričom nemusia vedieť, aký druh si kupujú, alebo dokonca či kultúra v regáli je stále nažive. S probiotikami je to zložité aj preto, lebo mikroflóra každého človeka je jedinečná a nie každému sa dajú lieky napasovať na mieru.

Probiotiká a ženské problémy „tam dole“

Udržiavanie správneho zloženia vaginálneho ekosystému je pre ženy veľmi dôležité. Je to komplexné prostredie zložené hlavne z laktobacilov. Tie sa živia polysacharidmi, ktoré sa premieňajú na kyselinu mliečnu. A práve tá pomáha udržiavať optimálne pH v pošve.

Vlastnosti, zloženie vaginálnej mikroflóry a zmeny pH sú okrem estrogénov ovplyvňované aj inými faktormi. Patrí medzi ne napríklad aj pohlavný styk, používanie tampónov, menštruácia či lieky, ako napríklad kortikosteroidy, hormonálna antikoncepcia, antibiotiká alebo aj choroby ako cukrovka, rakovina a obezita.

Ak sa prirodzené vaginálne prostredie týmito faktormi naruší, môže nastať nekontrolovateľný rast kvasiniek. Práve tie spôsobujú problémy ako vaginálne mykózy, čo sú infekcie vyvolané plesňami a kvasinkami. Tu zohrávajú dôležitú úlohu probiotické baktérie Lactobacillus rhamnosus a Lactobacillus reuteri, ktoré v pošve udržiavajú kyslejšie prostredie. To bráni premnoženiu kvasiniek a plesní. Práve preto sa odporúča po užití antibiotík prijímať aj vaginálne probiotiká, ktoré pomáhajú udržiavať správnu mikroflóru.

Ako prirodzene získať probiotiká z jedla?

Existuje množstvo rôznych probiotických baktérií. Tie najdôležitejšie sú baktérie mliečneho kvasenia, pretože sú tolerantné voči kyselinám a v črevách sa zvyknú rozširovať ďalej. Môžete ich jednoducho získať z jedla. Potraviny obsahujúce probiotiká vplývajú pozitívne na črevnú flóru a imunitný systém. Pomáhajú predchádzať hnačke, zápche či iným tráviacim ťažkostiam. Tiež zlepšujú odolnosť voči infekciám. Patria medzi ne aj tieto potraviny: jogurty, kefír, kyslé uhorky, kyslá kapusta, syr či jablčný ocot.

Zdroj: bbc.com, mindbodygreen.com