Trvalo to už asi rok, čo bola Sabína stále viac a viac smutná a stále sa mi nechcela zdôveriť. Občas mi iba spomenula, aký je Karol fajn chlap… Nepáčilo sa mi to, pretože som mala pocit, že je za tým niečo viac ako len vzťah medzi otčimom a nevlastnou dcérou… V jeden letný večer som sedela u nás doma na terase a mala strašne čudný, nepríjemný pocit a strašne rýchlo mi bilo srdce. Snažila som sa dovolať Sabíne, no moja snaha bola zbytočná. Môj vzťah sa skončil, potrebovala som jej prítomnosť, no to, že mi nedvíhala telefón mi bolo podozrivé. Vybrala som sa teda ku nej, bývala odo mňa len o ulicu ďalej. Svietilo sa iba v jej izbe. Klopala som, no nikto mi neodpovedal… Keď som otvorila dvere jej izby takmer som odpadla. Sabína tam nehybne ležala obklopená krabičkami od rôznych liekoch a fľašou alkoholu.
Pomôcť jej už nedokázali, na mieste jej zlyhala pečeň… Keď som pred políciou povedala všetko, čo som vedela, zistilo sa, že ju Karol zneužíval a všetko si to fotil a natáčal na videá… Zavreli ho a jej mama sa psychicky zrútila a lieči sa na psychiatrii…
Veľmi mi chýba a mrzí ma, že mi o svojom trápení nepovedala. Možno by bolo všetko inak. Sabi, drž mi miesto tam hore, raz sa tam stretneme.