fbpx
Vedci potvrdili, že aj vo vyššom veku sa viete naučiť cudzí jazyk

Vedci potvrdili, že aj vo vyššom veku sa viete naučiť cudzí jazyk

Keď príde na učenie cudzích jazykov, máme tendenciu si myslieť, že deti sú najvhodnejšími adeptmi. Nie je to však celkom pravda a existuje mnoho výhod, pokiaľ s tým začínate ako dospelý.

Je rušné jesenné ráno v Spanish Nursery, biligválnej škôlke v severnom Londýne. Rodičia pomáhajú deťom zložiť cyklistické helmy a učitelia k nim kráčajú s otvorenou náručou a veselým „Buenos dias!” Na ihrisku zatiaľ dievčatko žiada mamu, aby jej urobila „coleta” (po španielsky cop), a potom hodí kamarátom loptu a zakričí po anglicky „Catch!” (chytaj).

Zdroj: pexels.com/ Pixabay

„V tomto veku sa deti jazyky neučia. Osvojujú si ich,” hovorí riaditeľka škôlky Carmen Rampersad. Pre veľa detí je španielčina už tretím, ba dokonca štvrtým jazykom. Rodné jazyky tu bývajú rôzne vrátane chorvátskeho, hebrejského, kórejského či holandského. V porovnaní s ťažkosťami, ktoré zažíva priemerný dospelý v jazykovej triede, by sa dalo povedať, že je najlepšie začať mladý. Avšak veda ponúka oveľa komplexnejší pohľad na to, ako sa vzťah k jazykom vplyvom veku vyvíja. Je toho naozaj veľa, čo by mohlo povzbudiť ľudí, ktorí začínajú neskôr.

Vek ako výhoda

Všeobecne povedané, rôzne životné štádiá nám ponúkajú rôzne výhody pri učení jazyka. Ako deti máme lepšie ucho na rôzne zvuky. Batoľatá dokážu prebrať vrodený prízvuk neuveriteľnou rýchlosťou. Ako dospelý však máme lepšiu pozornosť a dôležité schopnosti, medzi ktoré patrí najmä gramotnosť. To nám dovoľuje neustále rozširovať slovnú zásobu, dokonca aj v našom vlastnom jazyku. Je tu veľa faktorov okrem starnutia, ktoré ovplyvňujú to, koľko jazykov ovládame a ako dobre. Sú to napríklad sociálne pomery, metóda, akou sa učíme a dokonca aj ľudské vzťahy.

Zdroj: unsplash.com/rawpixel

Výskum potvrdzuje, že dospelí sú úspešnejší ako deti

„Nie všetko sa zhoršuje vekom,” hovorí Antonella Sorace, profesorka vývojovej lingvistiky a zároveň riaditeľka bilingválneho centra na Univerzite v Edinburgu. Ako príklad uvádza klasický spôsob učenia, kedy študujete v triede s ostatnými žiakmi a učiteľ vám vysvetľuje pravidlá. Malé deti sú veľmi zlé v tomto type učenia. Majú horšie kognitívne schopnosti, pozornosť a aj kapacitu pamäti. Dospelí sú v tom oveľa šikovnejší, čiže by sa dalo povedať, že sa to vekom zlepšuje.”

V štúdii, ktorú robili izraelskí výskumníci, zistili, že dospeláci podstatne jednoduchšie pochopia gramatiku jazyka a sú schopní ju aj lepšie aplikovať. Vedci porovnávali 3 oddelené skupiny 8-ročných, 12-ročných a dospelých približne do veku 30 rokov. Práve posledná skupina dospelých dosahovala najlepšie výsledky. Zároveň 12-ročné deti skórovali lepšie ako 8-ročné.

Čo z toho vyplýva ? Dospelí môžu čerpať benefity aj zo schopností nadobudnutých práve časom. Je to napríklad komplexnejšie riešenie problémov alebo bohatšie jazykové znalosti. Inými slovami, starší študenti poznajú lepšie sami seba a aj svet okolo, a tak tieto vedomosti môžu využiť pri spracovaní nových informácii.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  Videl si už tehotné deti? Vyzerajú veľmi divne. TU je dôkaz

Všetci sa rodíme ako prirodzení lingvisti

Už ako bábätká môžeme počuť všetkých 600 spoluhlások a 200 samohlások, ktoré tvoria svetové jazyky. Počas nášho prvého roka sa začne mozog špecializovať a ladiť na zvuky, ktoré počujeme najčastejšie. Malé deti dokonca bľabotajú v rodnom jazyku. Ešte aj novorodenci plačú s určitým prízvukom, napodobňujúc zvuky, ktoré počuli v brušku. Toto špecializovanie však znamená aj postupné zbavovanie sa schopností, ktoré už nepotrebujeme.

Deti
Zdroj: flick.com/Jenny Hair

Motivácia k učeniu

Psycholingvistka Danijela Trenkic z Univerzity v Yorku vysvetľuje, že jazykové schopnosti detí a dospelých nie sú celkom porovnateľné.

Pre objasnenie svojho výroku nám uviedla príklad sťahovania rodiny do novej krajiny. Deti sa totiž jazyk naučia oveľa rýchlejšie ako rodičia. Môže to byť spôsobené napríklad školou, kde jazyk počujú neustále, kdežto rodičia často pracujú aj sami. Rovnaký podiel na tom môže mať aj potreba detí zapadnúť do kolektívu, nájsť si priateľov a byť akceptovaný.

Rodičia sa na druhej strane socializujú skôr s ľuďmi, s ktorými sa dohovoria. Sú to napríklad ďalší prisťahovalci. Vytváranie emocionálnych väzieb je to, čo podľa mňa ovplyvňuje učenie jazykov najviac,” hovorí psycholingvistka. Ak spoznáte ľudí s podobným zmýšľaním, je veľmi pravdepodobné, že vás to dotlačí k učeniu a že zotrváte. A to je ten kľúč. Strávili by ste roky štúdiom, ktoré by ste pravdepodobne aj tak vzdali, pokiaľ nemáte sociálnu motiváciu.”

Podľa ďalšej štúdie, tento raz z Massachusetts Institute of Technology, najlepším vekom, kedy začať, je 10 rokov. No v jazyku sa zlepšujeme v priebehu času a aj gramatiku rodného jazyka skutočne ovládame až okolo tridsiatky.

Načo sa učiť cudzie jazyky?

„Ľudia sa ma často pýtajú, načo je vlastne dobré vedieť cudzí jazyk. Pomôže mi to zarábať viac? Budem múdrejší? Môže to pozitívne ovplyvniť moje zdravie? No v skutočnosti je najväčšou výhodou, že budete schopní dorozumieť sa s viacerými ľuďmi.”

Psycholingvistka je sama pôvodom Srbka. Po anglicky sa naučila plynule hovoriť, až keď mala 20 rokov a presťahovala sa do Anglicka. Danijela hovorí, že ešte stále občas robí gramatické chyby, najmä keď je unavená alebo v strese. „Avšak napriek tomu všetkému, dokážem v angličtine úžasné veci. Môžem si vychutnať skvelé literárne diela či vytvoriť zmysluplný súvislý text vhodný na publikovanie.”

A či už sa vy rozhodnete jazyk učiť pre kariérny postup, cestovanie alebo možno z čírej zvedavosti, znalosť jazykov sa v tomto multikultúrnom svete vždy zíde, a pokiaľ máte dobrú motiváciu a odhodlanie, vek sa môže stať kartou hrajúcou vo váš prospech.

Zdroj: bbc.com

Google+ Linkedin

Možnosti sú vzrušujúce a nekonečné, kdežto realita je už finálna. Preto ma zrejme nájdete niekde s nosom strčeným v knihách alebo so slúchadlami neprítomne hľadieť okolo seba. Milujem žiť tisíce životov v tisíckach príbehov. Som človek plný paradoxov, ktorý hovorí sarkazmom. Zbožňujem japonskú kultúru, anime a mangu, rada zabíjam čas počítačovými hrami a píšem o všetkom, čo ma zaujme. Práve vďaka písaniu si dokážem nájsť trochu pokoja na duši v tomto chaotickom svete a som rada, keď dokážem v ľuďoch vzbudiť rovnaké pocity.