Unikátna Haluzická tiesňava je roklina pripomínajúca prales. Nájdete tam aj kostol
Haluzická tiesňava nie je až taká známa turistická lokalita, avšak jej krása vyráža dych. V jej blízkosti sa nachádza zrúcanina haluzického kostolíka aj vodopád.
Cez Haluzickú tiesňavu vedie aj lesnícky náučný chodník. Ten má dĺžku 1,1 km a prevýšenie 35 m.
Roklina stále rastie
Haluzická tiesňava sa nachádza v intraviláne obce Haluzice (okres Nové Mesto nad Váhom).
Táto unikátna pamiatka vznikla erozívnou činnosťou Haluzického potoka, ktorý sa v prvej fáze zarezal do málo odolných dolomitov a v neskoršej fáze prerazil k ešte menej odolnej vrstve hlinitých bridlíc.
Haluzická tiesňava je jeden kilometer dlhá a dvesto metrov široká. Je hlboká asi päťdesiat metrov. Táto hlboká úžľabina neustále rastie. Vďaka svojej atmosfére a divokej vegetácii silne evokuje tropický prales.
Na prvý pohľad pôsobí neškodne, ale v skutočnosti možno sledovať unikátnu rýchlosť, s akou sa prehlbuje a rozširuje. Dodnes sa podarilo ako tak zamedziť len jeho prehlbovaniu. Avšak do šírky stále a viditeľne rastie.
[envira-gallery id=“112561″]
Prírodná pamiatka
Haluzická tiesňava bola za prírodnú pamiatku vyhlásená už v roku 1963. Celá sa rozprestiera na rozlohe 3,5 ha bez ochranného pásma a platí tu 4. stupeň ochrany.
Stráne rokliny sú zalesnené, ale postupne sa zosúvajú a ohrozujú okolité domy a susediacu historickú pamiatku – zrúcaninu románskeho kostolíka s hradiskom.
Časť hradiskového múru sa už zosypala do rokliny. Podľa písomných záznamov Dr. Holubyho (1836 – 1923) ešte v roku 1780 bola cez roklinu lávka a pozdĺž potoka dva rady domov.
Haluzická tiesňava je ukážkovou ilustráciou riečneho pirátstva. V horizonte niekoľkých storočí dozadu bol výmoľ ešte pomerne krátky. Eróziou sa rýchlo prehlboval a predlžoval smerom dozadu. Svojím dnom nakoniec prerezal koryto iného – cez obec Haluzice pôvodne pretekajúceho – potoka.
Haluzický kostol je dnes už len zrúcanina románskeho opevneného kostola. Prvá zmienka o kostolíku je už z roku 1299, keď ho dobylo vojsko Matúša Čáka.
Kedysi mal kostol aj zvonicu, postupom rokov ho najprv goticky, potom renesančne upravovali. Určite vám nemusíme vysvetľovať, že okolie rieky Váh bolo už od nepamäti chránené rôznymi hradmi.
Miesto, kde sa nachádzal tento kostol, bolo akýmsi slepým bodom v obrannom systéme. Práve preto okolo kostola postavili ochranný múr s vežami a strieľňami. V čase bojov slúžil ako dočasné útočisko pre najbližšie okolie. V roku 1810 v ňom cirkev zakázala vykonávať omše kvôli zlému technickému stavu a od tej doby kostol chátral.
Z kopca kostolíka je za dobrého počasia viditeľný hrad Beckov. Na severnej strane, v tesnom susedstve kostolíka, sa tiahne Haluzická tiesňava.