Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Úprimné priznanie zlatokopky: „V tomto robia dnešné ženy najväčšiu chybu…“

Sme ženy, a preto nám často nedá spávať naše zlyhanie. To osobné, bolí o niečo viac. Dôležité je vedieť si priznať chyby, a nič podobné už v budúcnosti nezopakovať.

Po dlhej dobe som počula príbeh, ktorý vo mne rezonoval ešte zopár dní na to, ako mi ho povedala. Nikdy som si nemyslela, že ona, tá na prvý pohľad silná žena, si prizná to, čo v minulosti pokazila. Hoci to bude znieť odvážne, mám pocit, že v dnešnej dobe sa to stalo mnohým, len o tom nahlas nikomu nepovedia..

Môj život na výške bol jedna veľká hra. Mala som pocit, že môžem všetko, kedykoľvek, a hlavne naplno. O mužov som núdzu nemala. Nevyzerám najhoršie, a preto ten záujem prichádzal prirodzene. Užívala som si to celé dovtedy, dokedy som si nenašla priateľa. Boli sme spolu rok, keď som si začala okolo seba všímať kamarátky, ktoré si vďaka starším partnerom mohli dovoliť toho oveľa viac, ako my dvaja študenti. Občas som mu vyčítala jeho neambicióznosť, a slabosť, až som sa s ním nakoniec rozišla. Bola som hlúpa, a netrpezlivá. Nevidela som zmysel, a okolie mi hovorilo, že mladá som len raz, tak nech si nájdeme niekoho, s kým si tú mladosť naozaj užijem.

Stretli sme sa na jednej prominentnej akcií, kde som vypomáhala ako čašníčka. Doteraz neviem prečo si vybral práve mňa, ale pozvanie na rande som neodmietla. Mal o 16 rokov viac, ale mne to neprekážalo. Najskôr sme sa stretávali iba večer, iba u neho, alebo niekde, kde ho nikto nepoznal. Potom mu to už bolo jedno. Dostala som od neho všetko, stačilo použiť ženské zbrane. Pre ten luxus som bola ochotná postupne upustiť od zásad, a neriešiť čo sa stane. Mala som dokonalé telo, a on peniaze. Navonok som sa prezentovala ako šťastná priateľka zahrnutá luxusom, ale v skutočnosti som doma počúvala príkazy, zákazy, a o láske len potichu snívala. Myslela som si, že sa zamiluje, a tak som si postupne zvykla na jeho chladné správanie. Všetko kvôli tomu pozlátku, o ktorom toľké snívame. Až ma jedného dňa „vykopol“ z domu. Len tak. Vraj to už nemá zmysel. O pár dní na to som ho videla s inou.

Vtedy som si uvedomila aké sme naivné, a hlúpe, keď dokážeme naše telá obetovať za mince, autá, kabelky, či drahé dovolenky. Nie som v tom sama, a práve preto ma mrzí, že sa toľké nechávame zlákať vidinou peňazí. Chceme pôsobiť čo najlepšie, a sme ochotné vzdať sa toho jediného čo máme. Našej sebaúcty. Telo sa stalo našim nástrojom na získanie muža, a jeho peňazí. Luxusné spoločníčky, ktorých srdcia už dávno odumreli. Ničíme manželstvá, prezentujeme sa ako nadženy, a pritom stojíme  v mužovom tieni. Moje priznanie nemalo byť výčitkou, ale upozornením na vlastné chyby. Od mojej nechutnej skúsenosti prešlo päť rokov. Dnes mám normálneho pracujúceho manžela, a dcéru. Verím, že nikdy neklesne tak hlboko ako ja.“20

..nepriznala sa mi s tým preto, aby som ju obdivovala, aby si niečo dokazovala, ale preto aby otvorila oči ženám, ktoré stratili samé seba. Hoci dokážeme vďaka našim telám dostať čokoľvek, a kohokoľvek, nezabúdajme, na pravé hodnoty. Nie sme len prázdne telá, ale bytosti, ktoré dokážu dosiahnuť oveľa viac, než status milenky, naivnej zábavky, či krásnej zlatokopky. Ak si začneme vážiť samé seba, potom sa aj naše vzťahy prirodzene zmenia.

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií