do podvedomia. Ukladá sa to hlboko do nášho vnútra. Ako na potvoru, na celý zástup potvor, hlavne to zlé…
Jedno ma však už cirkus život dokázal naučiť. Iba tí neúspešní silou mocou hľadajú niečo, čo by mohli kritizovať. Úspešní hľadajú to, čo môžu oceniť, vyzdvihnúť…
Je len a len na Tebe, na mne, na nás, či sa tým negatívnym, neprajným, krutým a odporným necháme pohltiť ako smeti vysávačom. Alebo či sa budeme zo všetkých síl snažiť, hoci proti našej vôli zmeniť len preto, aby sme sa zapáčili, či sa necháme „vyhecovať“, znechutiť. Je len a len na nás samých, či zatrpkneme a rozšírime ešte viac už dosť široké rady patologických negativistov, alebo či napriek všetkému a všetkým zostaneme autonómni, kongruentní, skrátka a dobre sami sebou a nenecháme sa pohltiť a stiahnuť na samé dno.
Je na každom z nás, či sa zaradíme do prúdu neúspešných. K tým, ktorí sú nonstop nespokojní a blúdiaci. Blúdiaci v labyrinte vlastnej bezmocnosti, duchom chudobní, s obmedzeným videním, myslením, chladným srdcom, večne stagnujúci.
Alebo či budeme tí, ktorých je hŕstka, ale je. Tí úspešní. Tí, ktorí dokážu a hlavne chcú, veľmi chcú vidieť a všímať si to dobré, pekné, výnimočné, veľakrát iné. Tí, ktorí sa vyvíjajú, posúvajú dopredu, tí, ktorí vidia maličkosti veľké ako svet a tešia sa z nich. Tak naozaj tešia. Čisto. Úprimne. Inak.
U mňa je voľba jasná. A u vás?
„Šťastie Tvojho života záleží na druhu Tvojich myšlienok“.
/Marcus Aurelius/
Coverphoto from Pixabay