Zbohom, mikroténové vrecká. Ich alternatívu – textilné vrecúška – si jednoducho dokážete vyrobiť aj sami doma

Zbohom, mikroténové vrecká. Ich alternatívu – textilné vrecúška – si jednoducho dokážete vyrobiť aj sami doma

reklama

Všetci to poznáme. Ideme na nákup, do jedného mikroténového vrecka dáme pečivo, do ďalšieho nejakých 5 jabĺk, do ďalšieho kilo zemiakov, do ďalšieho cibuľu, pomaranče a tak ďalej. Nakoniec pri pokladni skončíme pokojne aj s piatimi vreckami, ktoré – povedzme si pravdu – toho veľa nevydržia, ľahko sa roztrhnú a v momente poputujú do koša.

Čo hovoria čísla?

Enormné množstvo plastov, to je téma, ktorá v posledných rokoch rezonuje všade naokolo. Podľa údajov Európskej komisie použije každý občan EÚ za rok priemerne 198 jednorazových plastových tašiek, čo predstavuje dennú spotrebu 1 tašky na domácnosť. Údaje o spotrebe sa medzi členskými štátmi výrazne líšia, pričom ročná spotreba ľahkých plastových tašiek na obyvateľa sa pohybuje v rozpätí od 4 tašiek v Dánsku a vo Fínsku až po 466 tašiek v Poľsku, Portugalsku a na Slovensku.

reklama

Aj keď väčšina zo 100 miliárd tašiek, ktoré ročne dajú do obehu supermarkety a ďalšie obchody, sa použije iba raz na približne 20 minút (podľa environmentmassachusetts.org len 12 minút!), trvá stovky rokov, kým sa v prírode rozložia. Každý rok viac ako 8 miliárd z nich skončí v riekach a jazerách alebo ako odpad pohodený na uliciach či v prírode.

Zdroj: hindustantimes.com/Surya Prakash

Tašky, ktoré sa dostanú do mora, často skončia v útrobách morských zvierat a vtákov. Následky sú často fatálne pre veľryby, tulene, čajky a mnoho druhov ohrozených korytnačiek. V Severnom mori sa v žalúdkoch 94 % vtákov nachádza plast. Na opačnom konci Európy, pri pobreží Toskánska, plastové tašky predstavujú 73 % odpadov z plastu, ktorý vyzbierajú rybárske lode. Informuje o tom Enviro portál.

Aby sme sa nepohybovali len v akýchsi (pre nás) imaginárnych a vzdialených priestoroch oceána, pozrite si toto video z Chorvátska, kde vietor rozfúkal odpad zo skládky. Upozorňuje na to Greenpeace Česká republika.

PLASTY VE VOLNÉ PŘÍRODĚ

Vítr rozfoukal PLASTY do volné přírody! Z nedaleké skládky se plasty dostaly doslova všude. Mnoho z nich jsou ty jednorázové – vznikly zbytečně, nyní zbytečně zamořily přírodu a domov mnoha živočichů, kteří jsou nyní ve smrtelném ohrožení. Je třeba to zastavit. PODEPIŠTE petici proti jednorázovým plastům ➡️ https://act.gp/podpisprotiplastum ⬅️ a SDÍLEJTE. Nechceme, aby plasty zbytečně končily v přírodě.Petici podepsalo již desítky tisíc lidí a každý jednotlivý podpis pomáhá! Tento rok chystáme proti zbytečným plastům přímé akce – podepište petici, ať je nepropásnete.Video od: Ina Consani

Zveřejnil(a) Greenpeace Česká republika dne Neděle 29. duben 2018

Ako na to reaguje naša vláda?

Legislatíva sa toto číslo snaží minimalizovať zákonom č. 90/2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 54 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„Výrobca obalov, ktorý poskytuje ľahké plastové tašky k nákupu tovaru alebo výrobkov, je povinný

a) poskytovať ich za úhradu; táto povinnosť sa nevzťahuje na poskytovanie veľmi ľahkých plastových tašiek,

b) poskytovať aj iné druhy tašiek.“

Zdroj: heraldsun.com.au

To znamená, že keď idete na nákup a zabudnete si doma tašku, zadarmo ju už v obchode nedostanete. Ak ale chcete byť ekologickejší, máte na výber aj papierové či látkové.

Áno, niektoré výsledky sú už viditeľné. Napríklad podľa tohto článku v slovenskej sieti Tesco klesla spotreba igelitových tašiek o 80 %. Problémom však naďalej zostávajú mikroténové vrecká.

Koľko vreciek minieš počas bežného nákupu?

Podľa už zmieňovaného článku síce klesá spotreba igelitových tašiek, ale mikroténové vrecká sú pre ľudí stále atraktívne. Napríklad v slovenských predajniach reťazca Billa sa ročne spotrebuje 540-tisíc roliek vrecúšok, čo predstavuje okolo 108 miliónov vreciek.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  Nakupovať ekologicky možno aj v bežnom obchode. Dá sa to TAKTO

Aby som si čísla a fakty nevymýšľala, vytvorila som anketu a pýtala sa priateľov, koľko „sáčkov“ minú počas takého bežného nákupu.

  • Viac ako polovica (13 ľudí z 25), 52 %, používa minimálne 3 vrecká,
  • 28 % (7 ľudí) uviedlo, že spotrebuje 0 vreciek (používajú textilné),
  • 12 % (traja ľudia) minú 1-2 vrecká,
  • 8 % (dvaja) povedali, že je to pokojne aj 5.

Síce viacerí z nich povedali, že chodia na nákup s plátennou taškou, pri ovocí, zelenine a pečive ale toho veľa na výber nie je. Ďalšou zaujímavosťou je aj jedna úprimná odpoveď – „keď si doma zabudnem tašku, pokojne tých mikroténových vreciek vezmem aj 5-6 a dám do nich celý nákup.“

Textilné vrecúška

Už dávnejšie som postrehla eko vychytávku, ktorou sú textilné vrecúška presne na tie druhy potravín, pri ktorých je skrátka mikroténové vrecko úplne zbytočné. Cibuľa, pomaranče či banány to naozaj nepotrebujú.

Zdroj: Eva Jonisová

Keď sa na to pozrieme pragmaticky, bolo by smiešne nahádzať desať mandarínok a šesť jabĺk do nákupného košíka. A následne ich odvážiť bez toho, aby sa skotúľali na zem. Takže áno, z praktického hľadiska potrebujeme niečo, do čoho dáme tieto potraviny.

Vyššie spomenuté textilné vrecúška už predáva množstvo internetových aj kamenných obchodov, zameriavajúcich sa na ekologický spôsob života. Ale viete, čo je na tom najlepšie?

Nemusíte minúť ani cent.

Ako na to?

Určite máte doma staré, nepotrebné kusy látok či záclon, ktoré si už na okno nezavesíte. Ušitie takého vrecúška si dokonca nevyžaduje žiadne extra krajčírske schopnosti.

Zdroj: Eva Jonisová

Minulý týždeň organizoval Inštitút pre rozvoj udržateľnej módy (IPRUM) workshop, ktorého cieľom bolo účastníkov naučiť, ako si podomácky vyrobiť tohto spoločníka na nákupy. Mimochodom, prednedávnom sme priniesli rozhovor o udržateľnej móde s jednou zo zakladateliek IPRUM-u, Alžbetou Irhovou.

Stačí kus nastrihanej látky, ihla, niť (alebo aj farebná bavlnka), nožnice, zatvárací špendlík (a.k.a. zicherka) a stuha. Látku si preložíte do takého tvaru, aký by ste chceli – väčšinou obdĺžnikový, ale je to v podstate jedno. Zošijete si ho z jednej, druhej strany, na vrchu si spravíte tzv. „tunel“, do ktorého potom pomocou zatváracieho špendlíka dáte stuhu či šnúrku, ktorou budete vrecko sťahovať.

Voilà, vaše vlastné vrecúško je na svete!

Zdroj: Eva Jonisová

Tip č. 1: Keď už budete v zápale šitia, pokojne si spravte viac v rôznych veľkostiach. Menšie môžete použiť na cibuľu, väčšie na jablká, pomaranče či zemiaky.

Tip č. 2: Povedzte o tom svojim kamarátom a rodine. Spolu môžeme to číslo – koľko to bolo? 180 miliónov kusov ročne! – minimalizovať, a tak sa pričiniť aj o redukciu ich výroby.

Tip č. 3: Mnohí mi povedali, že doma aj tak pečivo musia dať do “sáčku”, pretože na druhý deň by bolo tvrdé ako kameň. Ja ho zvyknem po príchode z obchodu preložiť do uzatvárateľnej dózy; tak ostane dlhšie čerstvé a mikroténové vrecko už nie je potrebné.

Zdroje: https://www.enviroportal.sk/clanok/priemerny-slovak-pouzije-rocne-466-plastovych-tasiekhttps://www.etrend.sk/ekonomika/igelitky-sme-uz-obmedzili-no-mikrotenove-vrecka-stale-trhame-ako-divi-nikto-s-tym-nic-nerobi.htmlhttps://environmentmassachusetts.org/sites/environment/files/reports/Bag%20Ban%20Fact%20Sheet%20_0.pdf,  http://www.zakonypreludi.sk/zz/2017-90

Foto: titulná fotka – Eva Jonisová, https://i0.wp.com/www.onegreenplanet.org/wp-content/uploads//2016/05/deer1.jpg?resize=640%2C557https://cdn.newsapi.com.au/image/v1/0a53512ad3940c57dcc8f888d1722c9d?width=1024, zvyšné Eva Jonisová

reklama
Google+ Linkedin

Autor príspevku:

Obdivovateľka umenia vo všetkých jeho formách, hľadajúca a nachádzajúca ho všade okolo seba. Fotografiami si zaznamenávam svet, najradšej cez dokumentárnu fotografiu, ľudí a ich príbehy. Rada si tieto príbehy aj píšem a hrám.