9 najkrajších slovenských parkov a záhrad, ktoré musíte vidieť

Všetky tieto parky a záhrady majú v sebe ukryté určite nespočetne veľa príbehov. Skúste sa namiesto terás, vybrať len tak do najbližšieho parku a vnímajte tú úžasnú architektúru, ktorá dýcha históriou. Vybrali sme pre vás nádherné slovenské parky a záhrady, ktoré sa oplatí navštíviť.

Mestský park v Piešťanoch

Mestský park Sad Andreja v Piešťanoch patrí k najkrajším na Slovensku. V roku 2011 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky.

Park je pomenovaný na počesť biológa Andreja Kmeťa. V období komunizmu mal názov Gottwaldove sady. Pôvodne bol kúpeľným parkom, ktorý založil v roku 1865 vlastník majetkov v Piešťanoch a v Hlohovci František Erdődy.

Súčasne dal postaviť dnes už nejestvujúce letné divadlo Aréna v miestach, kde teraz stojí Kúpeľná dvorana, v ktorej sa nachádza Balneologické múzeum. V tom istom roku postavili zaniknuté stavby hudobného pavilónu Estráda a oddychového altánku Rondeau. V rokoch 1974 – 1979 bol na východnom okraji parku postavený Dom umenia podľa plánov architekta Ferdinanda Milučkého. Zaujímavosťou je, že o tomto parku vyšla aj kniha.

V Piešťanoch sa nachádzajú ešte 3 parky – jeden je Kúpeľný park, ktorý je na Kúpeľnom ostrove, má 54 hektárov. Ďalší je Teplický a Pažitský park.

Mestský park v Trebišove

Historický park v Trebišove je jedným z najvýznamnejších dokumentov spoločenskej a kultúrnej atmosféry minulých storočí. Ide o historický park, ktorý sa vyvíjal z lužného lesa.

Počiatky tohto parku siahajú už do 18. storočia a súvisia s výstavbou trebišovského kaštieľa. V areáli historického parku a v jeho bezprostrednom okolí sa nachádzajú aj ďalšie kultúrne pamiatky: hrad Parič, základy stredovekého kostola Sv. Ducha, rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie, gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky, pavlínsky kláštor, kaštieľ s hospodárskymi budovami, mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho, súsošie Immaculaty a archeologické lokality z praveku a stredoveku.

Trebišovský park vytvoril krásne životné prostredie v strede mesta so vzácnym stromovým porastom. V strede historického parku sa rozprestiera nížinný vodný hrad Parič (Arx Paris, Castrum Paris).

[envira-gallery id=“113880″]

Botanická záhrada Košice

Botanická záhrada UPJŠ je najväčšia botanická záhrada na Slovensku. Je vybudovaná na úpätí kopcov pri severnom okraji mesta a ponúka krásnych 30 ha. Verejnosti je sprístupnená od roku 1950. Spolu sa tu nachádza takmer 4 000 rastlinných druhov, čím sa radí medzi najvýznamnejšie v strednej Európe.

Vzácna je najmä zbierka zhruba 1 200 kaktusov a sukulentov, čo je údajne najväčšia zbierka kaktusov na celom území bývalého Česko-Slovenska.

Zaujme aj expozícia nádherných orchideí, hmyzožravých rastlín či ďalších druhov tropickej i subtropickej flóry v skleníku s plochou 1 742 m². Košická botanická záhrada má od augusta 2002 štatút chráneného areálu.

Pracovníci záhrady sa starajú aj o 14 chránených druhov z východného Slovenska, z ktorých osem je kriticky ohrozených. Bola založená v roku 1950, ponúka prehliadku tropickej a subtropickej flóry, dekoratívnej flóry a arboréta. Je preslávená svojimi vysokými skleníkmi.

Voľnokrajinársky park v Topoľčiankach

Park v Topoľčiankach sa tiahne v dĺžke dva a pol kilometra popri potoku Leveš od centra obce až za jej okraj. Pôvodná ohraničená rozloha parku bola zhruba 60 ha, z ktorých viac ako polovica má dnes charakter lesa, aj keď parková výsadba je aj v týchto miestach stále evidentná prítomnosťou cudzích nezvyčajných drevín.

Park s upravenou rozlohou 30,65 ha bol v roku 1982 vyhlásený za chránenú prírodnú pamiatku a od roku 1996 zaradený do zoznamu chránených areálov so štvrtým stupňom ochrany.

Majiteľom je Slovenská republika a správcom parku sú Lesy SR. Od roku 2007 je Topoľčiansky park vyhlásený za Významné lesnícke miesto a od roku 2016 aj za Obecné chránené územie.

Park je vo všetkých častiach verejne prístupný, je uzavretý pre motorové vozidlá s výnimkou obslužných vozidiel správcu parku a je čiastočne prístupný cyklistom.

Prírodný park kaštieľa Betliar

Aj tento nádherný historických park je zapísaný do Zoznamu umeleckých a kultúrne hodnotných parkov sveta.

Za zakladateľa anglického parku sa považuje gróf Leopold Andrássy (1767 – 1824), ktorý bol aristokrat, slobodomurár a významný zberateľ.

Založil ho koncom 18. storočia a jeho rozloha presahuje 80 ha. Podľa zoznamu organizácie patrí medzi najvýznamnejšie historické záhrady sveta. Pred samotným kaštieľom sa nachádza fontána so sochou Psyché od francúzskeho sochára Ferdinanda Barbedienneho (1810 – 1892), ktorá bola zreštaurovaná. V parku je mnoho zaujímavých zákutí a stavieb.

Na jeho konci hlavnej prechádzkovej trasy parku pri rybníku je zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa.

Pri prechádzke ďalej natrafíte na slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesovu studňu, kde počas piknikov v horúcich letných mesiacoch Andrássyovci chladili nápoje. Pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia, ktorú Andrássyovci využívali najprv ako knižnicu a neskôr ako archív. Dnes máte možnosť na tomto mieste vidieť inštaláciu súčasného umelca Jaroslava Vargu, ktorá vznikla v rámci novej aktivity nášho múzea s názvom Múzeum Contemporary.

Arborétum Mlyňany

Arborétum Mlyňany je chránený areál v obci Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou v okrese Zlaté Moravce. Má rozlohu 67 ha a za chránený areál bol vyhlásený v roku 1951. V súčasnosti je arborétum vedeckým pracoviskom SAV.

Arborétum je najvýznamnejšie dendrologické zariadenie Slovenska. V jeho zbierke sa nachádza viac ako 2 300 druhov drevín zo Stredomoria, Ameriky, Afriky a Ázie.

Arborétum Mlyňany bolo založené v roku 1892 uhorským šľachticom dr. Štefanom Ambrózy-Migazzim. Štefan Ambrózy sobášom s Antóniou Migazziovou získal veľkostatok, ku ktorému prikúpil dubovo-hrabový lesík vo Vieske nad Žitavou.

V roku 1894 bola dokončená dominanta arboréta – Ambrózyho kaštieľ a v roku 1905 bola ku kaštieľu dostavaná charakteristická veža. Ako popud k vybudovaniu arboréta boli Ambrózymu jeho časté návštevy a pobyty uprostred vegetácie južného Talianska. Spolu s Ambrózym sa na budovaní od začiatku podieľal aj odborný záhradník Jozef Mišák.

Arborétum Mlyňany tvorí viacero častí. Jeho najstaršou časťou je Ambrózyho park, ktorý tvorí jadro parku. Postupne pribúdali aj ďalšie časti. Hlavná prehliadková trasa meria 4,5 km a vedie Ambrózyho parkom, Severoamerickou a Východoázijskou plochou až k východu z parku.

Panská záhrada v Hlohovci

Záhradu vysadil gróf Erdődy. V Zámockej záhrade sú nádherné francúzske terasy, ktoré sú lemované zeleným krušpanom. Pýchou tohto parku sú vzácne a mohutné platany. V dolnej časti parku je situovaná alej líp, gaštany, pred amfiteátrom sú borovice sosny a jasene štíhle. V dolnej časti parku sa nachádza aj kúpalisko s minigolfovým ihriskom.

Krajinársky jedinečným hodnotám zámockej záhrady nepochybne patrí možnosť výstupu od zrkadliaceho umelého jazierka na Dolnovážskej nive, cez francúzske terasy zámku a altánok až k vyhliadke z Nitrianskej pahorkatiny na kopci Šianec 296 m.n.m.

Dôvodom ochrany záhrady sú chránené stromy, z ktorých viaceré prekračujú vek 200 rokov. K najhodnotnejším a štátom chráneným druhom patrí s typicky tmavočervenou, šupinovito rozpukanou borkou takmer 130-ročná borovica lesná, typickými plodmi približne 160-ročný buk lesný. Najpočetnejší porast stromov s „maskáčovo“ rozpukanou borkou s troj až päťpočetnými, slabo plytko vykrajovanými listami tvorí cca 200-ročný platan javorolistý.

Na kvetinových terasách parku sú 100-ročné porasty tisu s červenými jedovatými plodmi a jedna z najstarších katálp bignóniolistých na Slovensku. Z historicky cenných objektov je prírodne najzaujímavejší skleník, ktorý svojho času pestoval aj exotické druhy drevín.

Park Hodkovce

Kaštieľ a park ležia v južnej časti obce Hodkovce. Je umiestnený v peknom prostredí travertínových útvarov s výhľadom na Spišský hrad, ku ktorému z neho vedie aj turistický chodník.

Najstaršie stromy v parku dosahujú priemery kmeňov 0,6 – 0,9 m, medzi ktoré patrí buk lesný, jaseň štíhly a lipa veľkolistá. Ostatný porast je mladšieho charakteru s priemermi kmeňov 0,2 – 0,4 m, kde patrí javor mliečny, buk lesný, dub letný, lipa malolistá, smrekovec opadavý, brest, hrab obyčajný a borovica lesná.

Súčasťou parku je aj ovocný sad. Ide o park so zachovanými pamiatkovými hodnotami – chodníky, vodný systém s jazierkami, drobná parková architektúra a dendrologická skladba. Časť parku západne od kaštieľa bola v rámci cyklickej obnovy zrekonštruovaná.

Park v Hodkovciach, kaplnka, rodinný cintorín Csákyovcov a zvyšky drobných romantických architektúr sú pre verejnosť prístupné každý deň od 09:00 hod. do 16:00 hod. Kaštieľ je otvorený v rámci sociálneho turizmu, bývajú tu klienti s mentálnym postihnutím a spolu so zamestnancami kaštieľa udržiavajú a zveľaďujú celý areál.

Park pri kaštieli Dolná Krupá

Kaštieľ, ako aj park v Dolnej Krupej najviac preslávil Ludwig van Beethoven na začiatku 19. storočia, ktorý tento kaštieľ pravidelne navštevoval. Šarm tomuto nádhernému šľachtickému sídlu v minulosti patriacemu rodine Brunswickovcov nepochybne dodáva aj anglický park s jazierkom a vzácnymi drevinami.

Založenie parku súvisí s rodinou Brunswickovcov, ktorí sa stali vlastníkmi kaštieľa v roku 1749. Tí koncom 18. storočia prestavali budovu súčasného kaštieľa na panské sídlo. Park s rozlohou asi 20 ha upravili v rokoch 1813 – 1819 pod vedením záhradného architekta Henricha Nebbiena, ktorý mu vniesol štýl ideálnej antickej krajiny.

Park spolu s kaštieľom tak vytváral jeden z najkrajších krajinársko-architektonických celkov v Uhorsku. Ďalšou zaujímavosťou v susedstve parku bolo rozárium (ružová záhrada) grófky Márie Chotekovej, ktorá bola jednou z najuznávanejších pestovateliek a zberateliek ruží v Európe. Súčasný park je oplotený a verejnosti prístupný.

Pri vstupe do kaštieľa a parku sa od osemdesiatych rokov 20. storočia nachádza moderná fontána. Ďalšími, dodnes zachovanými architektonickými doplnkami v parku sú obelisk, umelá jaskyňa (grotta) a plastika madony s dieťaťom. V západnej časti sa zachovala aj časť pôvodného múru. Súčasťou parku z obdobia jeho úpravy je tzv. umelý kopec, ktorý slúžil ako vyhliadkové miesto na celý parkový areál. Kopec sa dodnes dvíha do výšky takmer 15 m nad úrovňou okolitého terénu.

V parku je jazierko a tzv. Lujzin ostrov nachádzajúci sa v rozšírenej časti Krupského potoka. Z okrasných stromov a krovín sa zachovalo viacero cudzokrajných i domácich drevín. Z nich najväčšou raritou je obrovský exemplár sekvojovca mamutieho. Obvod kmeňa vo výške 1,3 m je takmer 5 m a dosahuje výšku 48 m. Bol zasadený okolo roku 1860 a dnes je chráneným stromom. Pri kaštieli sa okrem klasicistických hospodárskych objektov zachovali aj rokokový pavilón Ludwiga van Beethovena (bývalý dom záhradníka) a skleník. V kaštieli v súčasnosti sídli Hudobné múzeum patriace pod správu Slovenského národného múzea.

https://www.instagram.com/p/B4K9NSSnEPW/