Nie každý trestný čin je spáchaný z vypočítavosti a zo špekulantstva. Ten môj bol z beznádeje a zúfalstva, povedala Mária, ktorá dostala 4 roky väzenia za podvod. Prečítajte si spoveď odsúdenej ženy.
Niekto ošedivie zo stresu. Ja som ošedivela zo zúfalstva. Neverím v spravodlivosť tejto republiky. Nie potom, keď Bašternák bol za všetky podvody odsúdený na 6 rokov a človek za vraždu Filipínca odsúdený na rovnaký čas. Prídete na to, že za spreneveru peňazí dostanú ľudia oveľa vyššie tresty ako za ľudský život.
Mária pochádza z bezproblémovej rodiny, ktorá mala postavenie a dobré meno. Rodičia boli oddaní kresťania a žili podľa prikázaní. Tomu prispôsobili aj výchovu a Mária veľmi dobre vedela, čo je dobro a čo zlo.
Rebélie začali v čase zaľúbenia, kedy ju lákali presne takí, pred akými ju doma varovali. Márii sa zapáčil slobodný život. „Nemôžem povedať, že môj manžel bol zlý, to nie, ale vyrastal v demokratickej rodine, kde si každý mohol robiť, čo chcel. Tá voľnosť! A mne sa to páčilo. Nebolo to také, že doma sme niečo museli, lebo sa to má, lebo sa to musí, lebo sa to patrí, čo povedia ostatní…”
Časom sa narodilo jedno, potom druhé dieťa. Reálne problémy začali, keď sa Máriin manžel pustil do podnikania. „,Problémy firemné, podnikateľské, s kadejakými spolupodnikateľmi, vyústili do toho, že sme prišli o značnú časť peňazí. Vtedy začal gamblovať.” Rodina sa zadľžila a hrala sa na niečo, čo už dávno nebola. Mária so svojimi rodičmi už niekoľko rokov nebola v kontakte. Nikto v okolí netušil, čo sa dialo. Hrali dokonalé divadelné predstavenie o tom, ako bezproblémovo fungujú.
V tom čase Mária spáchala zločin. Išlo o podvod.
Ľahostajný sudca otočil ich životy o 180°
Kolotoč finančných problémov sa stal neúnosným. Rodina sa preto presťahovala do Bratislavy, kde si Mária našla prácu. Podvedome však čakala, že raz ju jej činy dobehnú. Večer si líhala s tou myšlienkou a ráno s ňou vstávala. Napokon prišiel deň, keď jej zavolal vyšetrovateľ.
Tu sa Mária dostáva k bolestnej téme, ktorá ju trápi aj teraz, 5 rokov po prepustení na slobodu. Spomína na deň, keď z práce odbehla na súd s presvedčením, že jej bude kvôli maloletým deťom poskytnutý odklad na výkon trestu. Prišla na súd a na slobodu vyšla až po dvoch rokoch a siedmich mesiacoch. Tak začína spoveď odsúdenej ženy.
„Nepopieram, čo som urobila, ani netvrdím, že som nemala byť potrestaná. Ale oni potrestali aj moje deti. Prosila som sudcu. Vysvetľovala som, že chlapci nemajú žiadne zázemie. Otec je ťažký gambler a nepostará sa o nich. Sudca mi šplechol do tváre, že ho vôbec nezaujíma, kde a s kým budú moje deti. To veľmi bolelo.”
Mária sa pred pojednávaním po rokoch skontaktovala so svojou matkou, ktorá v ten deň prišla na súdne pojednávanie.. „Presvedčili ju, že o deti bude dobre postarané. Že budú úplne v poriadku.” Štát na Máriine deti však akosi pozabudol. Tak sa stalo, že nasledujúcich niekoľko dní zostali doma úplne samy. „Predstavte si, že päť dní k nám nikto neprišiel. Na piaty deň môj mladší jedenásťročný syn u spolužiaka povedal, že otec nie je doma, lebo hrá automaty a mama je vo väzení.” Máriu doteraz hnevá, ako nespravodlivo sa štát zachoval. Bol to pre ňu jeden z impulzov, aby začala rozprávať.
Zadymené cely, drzé pohľady
Do výkonu trestu v trvaní štyroch rokov sa dostala v roku 2012 s tým, že ju podmienečne prepustili po dvoch tretinách trestu. Spoveď odsúdenej ženy prirovnáva príchod do väzby k svetu, ktorý nevie pomenovať. „Šla som na súd z roboty. Z normálneho života zrazu prídete do väzenského a tam: “Stojte, otočte sa k stene, doprava, doľava, nedívajte sa…” ste úplne zhrozený, akým spôsobom s vami zrazu niekto jedná.
V roku 2012 sa väznice pasovali s preplnenosťou, odsúdení vo väzbe bežne čakali aj rok, kým sa uvoľnilo miesto a mohli nastúpiť na výkon trestu. Mária sa ocitla vo väzbe v Košiciach, v ktorej viac ako polovicu väzenkýň tvorili Rómky z neslávneho Luníka IX. „Bol to iný svet. Ešte ráno jete rožok s prosciuttom a večer sa stretnete s človekom, ktorý nevie, na čo je splachovací záchod.”
Spoluautor: Pavel Bielik