fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Ako sa z maniačky na oblečenie stala populárna slovenská blogerka, ktorá ľudí inšpiruje k „pomalej“ móde?

Katarína Peterová

V súčasnosti je trendy byť blogerom, vlogerom či influencerom. Avšak je rozdiel označiť sa danou „nálepkou“ a skutočne si ju zaslúžiť.

Len málokto z spomínaných ľudí skutočne prináša zaujímavý obsah a inšpiruje druhých. Katarína Peterová je slow fashion blogerka, ktorá upozorňuje na negatíva fast fashion, prináša riešenia a skvelé nápady, ako pomôcť prírode a aj svojmu šatníku (bez nakupovania).

Z Instagramu o tebe vieme, že si bola maniak na módu, a teda aj obchody s oblečením. V súčasnosti je to však celkom inak, prečo si sa rozhodla pre zmenu?

Ach, bola a som veľmi rada, že táto zmena do môjho života prišla. Všetko som si začala uvedomovať, keď som sa učila šiť. Najprv som to vnímala ako výhodu, že môžem mať toho ešte viac, keď si viem niečo ušiť či prešiť. Postupom času som si však v hlave začala klásť mnoho otázok, až som na internete narazila na hnutie Fashion Revolution a na termíny ako Fast fashion a Slow fashion. Keď som zistila, že za tou „krásnou“ módou v obchodných centrách je len miliardový biznis, neetický prístup a podmienky či nesmierne znečisťovanie prírody, znechutená som sa rozhodla zmeniť sa.

Zdroj: Martina Cimermanová

Koľko už trvá toto rozhodnutie?

Celé moje uvedomenie trvá už asi rok a pol, ale od apríla 2018 som sa na svojom blogu zaviazala k výzve, že si na seba nekúpim nič, čo nebude v súlade s mojimi ,,pravidlami“.

Zaumienila som si podporovať iba férovú módu a veľmi som sa začala zaujímať o slow fashion.

Za tých necelých 10 mesiacov som len občasne nakupovala v secondhandoch, oblečenie si vymieňala na swapoch, dvakrát som investovala do kvalitného kúsku od slovenského dizajnéra a tešila sa z toho, čo som si nové prešila a ušila. Je pre mňa až neuveriteľné, ako ma tento krok posunul vpred. Cítim sa ako vyrovnaná žena, ktorú nelákajú žiadne zľavy a dvojtýždňové módne trendy. Ujasnila som si svoj štýl, naučila som sa lepšie kombinovať kúsky a zbavila som sa pocitu, že si nemám čo obliecť. Navyše takto šetrím peniažky a čas.

Vydržala si celý rok bez fast fashion tak, ako si si zaumienila?

Takmer áno, ale ešte ma čakajú dva mesiace. Hneď na začiatku mojej výzvy, som sa popálila na kúpe spodného prádla. Dostala som sa do situácie, kedy som musela vstúpiť do obchodného reťazca. Doma som potom zistila, že značka, ktorá sa propaguje talianskou výrobou, všetko dováža z Ázie. Veľmi ma sklamalo, ako ma zmanipulovali a poučila som sa.

Zdroj: Martina Cimermanová

Na Instagrame si známa tým, že dávaš nenoseným veciam nový život a robíš z nich krásne kúsky. Dokáže to podľa teba každý?

Podľa mňa to dokáže každý, kto veľmi chce. Ja som chcela veľmi, a takmer všetko som sa naučila sama. Musím však povedať, že odmalička ma k ručným prácam viedli moja mamina a starká, takže základy mám vďaka nim. Ja som vyštudovala špeciálnu pedagogiku, takže okolo módneho dizajnu som ani nešla.

Čo všetko sa dá prešiť na nové a nositeľné?

Všetko, čo má ,,potenciál“. Oblečenie ma musí zaujať materiálom, strihom, potlačou, vzorom či veľkosťou. Asi ťažko by sa mi zachraňovalo lacné zodraté tričko. Podarilo sa mi už prešiť pánsku košeľu na blúzku aj šaty, pánske nohavice na šaty na traky či dámsky kostým na volánovú sukňu. Rada sa hrám aj s veľkosťami, že si strihovo na seba upravujem nemoderné veľké kúsky na nositeľné a trendy verzie. Všetko sa snažím aj fotiť a postupy zverejňovať na svojom blogu, aby si ľudia pomohli a vyskúšali to tiež.

Zdroj: Martina Cimermanová

Plánuješ kurz šitia pre ľudí, ktorí majú tiež v skrini nenosené veci a nechcú ich vyhodiť?

Určite plánujem! Problémom je, že ja sama sa ešte stále učím šiť! Ale priznám sa, pohrávam sa s touto myšlienkou už dlho, len keď začnem premýšľať nad priestorom, vybavením, materiálom, obsahom a cenotvorbou, rozbolí ma brucho. Preto by som chcela začať s niečím ľahším, v čom sa cítim viac doma – ako napríklad kurzy háčkovania, štopkania a vyšívania. Ak sa všetko podarí, do mesiaca by som ich chcela rozbehnúť naplno.

Kde momentálne nakupuješ oblečenie, ak nejaké naozaj potrebuješ?

Aktuálne sa snažím nenakupovať vôbec, zistila som, že vlastne všetko mám. Naučila som sa rozpoznať hranicu medzi „potrebujem“ a ,„chcem“, čo mi pomáha pri kúpe všetkého, nielen oblečenia. Keď už ale niečo nové potrebujem, idem do secondhandu alebo na swap, kde si svoje oblečenie vymením. Väčšinou tak však idem s cieľom nájsť niečo, čo by som mohla prešiť a zverejniť na blog.

Zmenila/upravila si vo svojom živote ešte niečo okrem toho, že si sa vzdala fast fashion?

Áno, zmenila som svoj postoj ku konzumnému a materiálnemu životu a hlavne, začala som žiť viac ekologicky. Keďže ma téma pomalej módy veľmi nadchla, zatúžila som žiť krajšie, udržateľnejšie a viac v súlade s prírodou. A keď sa človek snaží žiť udržateľne, ruka v ruke s ním ide aj život bez odpadu.

Zdroj: Martina Cimermanová

Kati, vieme, že si vegetariánka. Išlo toto rozhodnutie spolu s ostatnými alebo si naň mala iný dôvod?

Dôvodom boli tráviace problémy, ktoré mi vylúčením mäsa z jedálnička úplne prešli. Avšak stotožňujem sa aj s etickou a environmentálnou stránkou vegetariánstva.

Zdroj: Martina Cimermanová

Čo by si odporučila ľuďom, ktorí chcú prestať s konzumným životným štýlom, ale nevedia, kde začať?

Nech sa začnú zaujímať o to, čo ich priviedlo k myšlienke, že chcú naozaj prestať. Lebo už spravili prvý krok, svoje prvé rozhodnutie zmeniť sa.

Ja som si položila otázku, čo po mne na tomto svete zostane?

Tá halda lacných šiat a milión nepotrebných vecí? Radšej chcem za sebou nechávať skutky ako odpad. A ak chce človek zminimalizovať vo svojom živote bežný odpad, stačí sa pozrieť do svojho smetného koša a uvedomovať si každú cestu k nemu. Stačí popremýšľať, čo všetko by sa dalo nahradiť udržateľnými možnosťami a skúsiť to. Mňa osobne to veľmi baví.

Ktoré veci sa nahrádzajú najťažšie?

Mne celkom dlho trvalo naučiť sa mať stále pri sebe svoju bavlnenú vreckovku. Ďalšou výzvou je pre mňa holenie, pretože ešte stále používam plastové holiace strojčeky. A myslím, že pre ľudí, ktorí nepoznajú čaro kompostovania, môže byť ťažké naučiť sa triediť aj bio odpad. S kompostovaním je však vo veľkomeste ťažko, kto nemá komunitné kompostovisko alebo vermikompostér, nemá kde svoje zvyšky z kuchyne vyhadzovať.

Katka, okrem svojho profilu na Instagrame laflorita.sk máš aj ekoistky spoločne (s ďalšou ženou) s fotografkou Martinou Cimermanovou. V čom je odlišný od tvojho vlastného účtu?

Platforma ekoistky je miesto, kde dve ženy s túžbou žiť udržateľne zdieľajú svoje tipy na krajší život. Obe z nás sme mali myšlienku podeliť sa s našimi pokusmi a omylmi pri snahe žiť zero waste, preto sme sa rozhodli založiť si takýto profil, kde ľuďom budeme naše skúsenosti zdieľať. Snažíme sa tvoriť nenásilný, prirodzený a zároveň inšpiratívny obsah a teraz sme si uvedomili, že sme vytvorili doslova komunitu dobrých ľudí, ktorí sa spolu s nami snažia zmeniť.

Zdroj: Martina Cimermanová

Je podľa teba možné v dnešnej dobe žiť 100 % zero waste?

Myslím, že je možné sa k tomu do určitej miery priblížiť. Dôvodom je, že v priebehu života sa nám aj tie najudržateľnejšie a najkvalitnejšie veci opotrebujú a musíme ich nahradiť. Sme ľudia a stále vlastníme veci (oblečenie, techniku, nábytok), ktoré jedného dňa doslúžia, aj keď sa snažíme neprodukovať žiadny odpad.

Je toto všetko tvoje hobby aj práca alebo sa venuješ niečomu inému?

Je to hobby, ktoré verím, že raz bude aj mojou full time prácou. Nesmierne ma baví prešívať a venovať sa témam ako pomalá móda a udržateľnosť. Aktuálne pracujem na polovičný úväzok ako učiteľka v materskej škole, kde dostávam veľa lásky a energie, ktoré ma každý deň nakopnú robiť ostatné veci s radosťou.

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií