Chronický stres mení štruktúru mozgu: Pozor na zmeny nálad či depresiu

Trocha stresu jednoducho patrí k životu. Opakovaný, chronický stres však môže spôsobiť závažné zmeny v mozgovej štruktúre. Okrem toho je spúšťačom pretrvávajúceho zápalu v tele, ktorý obvykle vedie k mnohým zdravotným problémom, vrátane cukrovky a srdcových chorôb. Mozog je pred cirkulujúcimi molekulami stresu chránený bariérou, ktorá pri opakovanom strese stráca svoju odolnosť a zápalové proteíny prepúšťa dnu do mozgu.

Chronický stres ovplyvňuje funkciu mozgu

Hipokampus je dôležitou časťou mozgu, vďaka ktorej sa človek dokáže učiť nové veci a pamätať si udalosti. Táto časť je preto obzvlášť náchylná na akékoľvek narušenie. Štúdie dokonca dokázali, že zápal môže nepriaznivo ovplyvniť mozgové systémy spojené s motiváciou a mentálnou čulosťou. Existujú tiež dôkazy o tom, že chronický stres vplýva na hormóny v mozgu, napríklad kortizolu. Dlhodobo vysoké hladiny tohto hormónu môžu spôsobiť poruchy nálad a dokonca zmenšenie hipokampu. U žien sa tiež môžu prejaviť problémy s menštruačným cyklom.

Zmeny nálad ovplyvňujú aj hormóny

Je známe, že chronický stres môže viesť k depresii, ktorá je okrem iného veľmi nebezpečná. Akonáhle sa u človeka prejavia známky depresie, je vysoko pravdepodobné, že ho bude trápiť po celý život. Depresívny stav sa zhoršuje práve v stresujúcich situáciách či obdobiach. Existuje veľa dôvodov, ktoré môžu súvisieť so zmenami v mozgu. Zníženie funkcie hipokampu spôsobuje, že organizmus je viac vystavený stresovému hormónu a rýchlejšie sa tak rozšíri zápal. Tento stav sa častejšie vyskytuje práve u ľudí trpiacich depresiou.

Chronický stres tiež mení chemické látky v mozgu, ako napríklad serotonín. Ten kontroluje predovšetkým náladu. Známym príznakom depresie či úzkosti je aj porucha spánkového režimu. Stresový hormón kortizol hrá v procese spánku kľúčovú úlohu. Zvýšené hladiny tohto hormónu preto môžu priamo ovplyvniť spánok.

Stresové situácie môžu vyvolať depresiu

Okrem depresie a úzkosti chronický stres často vedie k syndrómu vyhorenia. Od človeka sa veľakrát očakáva, že v práci bude excelovať a dosahovať čo najlepšie výsledky. To vedie k pocitu nepohody, čo zvyšuje náchylnosť k úzkosti. Akonáhle sa spustí tento mechanizmus, dôjde ku začarovanému kruhu. Pozor si preto treba dávať aj na stres v práci. Dobré je naučiť sa povedať nie a neustále myslieť na svoje duševné zdravie a rovnováhu. 

Stres ale nepociťujú len pracujúci ľudia. V súčasnosti trápi veľkú skupinu ľudí po celom svete. Aktuálne ho spôsobuje najmä pandémia koronavírusu, z ktorej majú mnohí strach. Aj strach môže privodiť chronický stres, čo následne oslabuje imunitu a človek je náchylnejší na už spomenuté zápaly. Počas stresu isté mozgové štruktúry vykazujú vyššiu aktivitu. Hormóny sa tak hromadia a spôsobujú šarapatu. Tá sa najvýraznejšie prejavuje v emóciách a správaní. Človeka začnú zachvacovať iracionálne obavy, ktoré úplne zatienia racionálne zmýšľanie. To je jeden z dôvodov, prečo z obchodov hromadne miznú trvanlivé potraviny či antibakteriálne prípravky.

Liekom je fyzická aktivita či priatelia

Dobrou správou je, že chronický stres sa dá eliminovať a to úplne jednoducho. Skúste začať s cvičením. Fyzická aktivita má na telo blahodarné protizápalové účinky a okrem toho sa vďaka nej produkujú nové mozgové bunky. Nehovoriac o lepšej nálade a bravúrnom pocite zo seba samého.

Pokiaľ fyzické aktivity príliš neobľubujete, venujte sa rodine a priateľom. V aktuálnej „karanténnej situácii“ to síce môže byť ťažšie, no pomáha aj prechádzka so svojou polovičkou či deťmi. Stres odbúrava aj stretnutie s priateľmi. Dajte si s nimi napríklad Skype stretnutie, ale vybehnite niekam do prírody.

Najdôležitejšie zo všetkého je uvedomiť si, že na vás dolieha stres a potrebujete pomoc. Pre niektorých môže byť prekvapivé, ako veľmi dokáže stres ovplyvniť ľudský organizmus. Nečakajte preto na najhoršie a vyhľadajte pomoc rodiny či odborníkov.