Tento rok médiami prebehla správa, že plasty sa dostali už aj do najhlbšieho miesta sveta. Stalo sa tak po tom, čo vedci v Mariánskej priekope našli plastovú igelitku. Tento raz však ide o najvyššie miesto na Zemi.
Najvyššia hora sa v posledných desaťročiach zmenila kvôli turistom na skládku. Tí za sebou bezohľadne nechávajú všetko, čo už na ďalšej ceste nepotrebujú.
Odkedy sa na vrchol Everestu s výškou 8848 metrov nad morom dostal prieskumník Sir Edmund Hillary, jeho podoba sa zrejme dosť zmenila. Mnoho ľudí sa odvtedy pokúsilo pokoriť tento vrch, no veci, ktoré si so sebou niesli hore, s nimi často neprišli späť. „Je na to hrozný pohľad,“ povedal Pemba Dorje Sherpa, jeden z ľudí, ktorí pokorili Everest. Po ceste na vrchol nie sú pohodené len prázdne konzervy či fľaše od vody, ako by ste zrejme čakali, ale aj stany, pokazená horolezecká výstroj, prázdne kyslíkové fľaše a podobne.
Opatrenia
Tibet i Nepál zaviedli systémy, ktoré sa snažia pohroziť horolezcom, aby znížili svoj odpad. Tibetské pokuty sa šplhajú do 90 eur za kilogram odpadu, ktorý za sebou zanechajú. Nepál vyberá kauciu vo výške 3500 eur pre expedíciu, ktorú vracia, ak každý horolezec so sebou prinesie dole najmenej 8 kilogramov odpadkov.
Spomínané opatrenia viedli k tomu, že na nepálskej strane horolezci pozbierali 25 ton odpadu, no to je len malá časť z toho, čím zostal Mount Everest pokrytý. Mnohým však kaucia nevadí. Je pre nich len malou čiastkou z toho, ktorú zaplatili za výstup na Mount Everest, a tak sa o odpadky nezaujímajú.
O redukciu všetkých druhov odpadkov sa starajú aj miestni Šerpovia. Ide o etnikum, ktoré býva v Himalájach pri hraniciach s Tibetom. Šerpovia každú sezónu odstránia približne 12 000 kilogramov ľudských výkalov z hôr a zakopávajú ich v neďalekej dedine. Napriek tomu, že ide o snahu vyčistiť pohorie, rieky sú ohrozené aj naďalej. Najmä monzúnové dažde prinášajú veľké riziko znečistenia vôd. Niekoľkí inžinieri sa snažia premeniť odpadové jamy na zariadenia, ktoré by premieňali biologický odpad na obnoviteľné palivo.
Je smutné, že mnohí ľudia, ktorí chodia do hôr, ich už neberú ako svoj druhý domov, ale ako trofej. Preto im nezáleží na stave, v akom prírodu zanechajú, často im viac ide len o dobrý záber či pútavé video. Samozrejme, nepoznáme všetky prípady, prečo po sebe niektorí turisti nechali cestou na vrchol Mount Everestu napríklad stany. Je jednoznačné, že táto hora vyskúša sily každého človeka. O to viac nepripraveného. A, logicky, s menším nákladom na chrbte sa ide ľahšie. Preto je však nutné zvážiť si svoje vlastné sily, aby kvôli našej ľudskej hlúposti nemusel trpieť niekto iný. V tomto prípade toľko skúšaná príroda.
Zdroj: mindactivist.com