10 faktov o bryndzových haluškách: Viete, ako správne pripraviť klasiku?

 

Ingrediencie:

• 1 200 gramov zemiakov
• 400 gramov polohrubej múky
• 500 gramov bryndze
• 300 gramov údenej slaniny
• hrubá múka na zahustenie cesta podľa potreby
• soľ

Recept na bryndzové halušky:

1. Do väčšieho hrnca dáme zovrieť osolenú vodu. Počas čakania na bod varu pripravíme cesto. Očistené a umyté zemiaky nastrúhame do misky na najjemnejšom strúhadle. Pridáme soľ, polohrubú múku a zmes premiešame.

2. Ak zemiaky pustili priveľa vody, alebo ak sa vám zdá cesto príliš riedke, pokojne pridajte hrubú múku. Dobré cesto na halušky by malo by byť tak akurát husté, ale nie príliš. Jednotlivé halušky musia vo vriacej vode držať tvar a nesmú sa rozpadnúť.

3. Keď je cesto hotové, začneme ho po kúskoch pretláčať cez sitko na halušky priamo do vriacej vody. Halušky vo vode premiešame varechou a počkáme, pokiaľ nevyplávajú na povrch.

4. Kým sa halušky varia, môžeme si pripraviť slaninku. Nakrájame ju na menšie kocky a na suchej panvici ich opražíme. Panvica nepotrebuje žiadny olej ani maslo, pretože slaninka si pustí svoj vlastný tuk. Hotové škvarky vypneme a odložíme na bok.

5. Keď už halušky vyplávajú na povrch, teplotu znížime a ešte krátko ich varíme. Tesne pred vybraním ich premiešame.

6. Do hotových halušiek pridáme čerstvú bryndzu a všetko spolu premiešame. Pridáme ešte trochu vývaru, ktorý nám z varenia halušiek ostal. Bryndzová masa tak bude jemnejšia.

7. Servírujeme teplé a poliate slaninovými škvarkami. K haluškám sa hodí aj pohár žinčice alebo kyslého mlieka.

Prečítajte si aj iný recept na bryndzové halušky s vajcom.

Čomu sa pri príprave poctivých halušiek vyhnúť?

• Do cesta nedávame vajce ani vodu.
• Halušky po uvarení nikdy neoplachujeme vodou.
• Bryndzu neriedime smotanou.
• Haluškám dodá chuť voda, v ktorej sa varili.
• Slanina je najlepšia domáca a údená.

Bryndzové halušky a top 10 zaujímavostí o nich

1. Rôzne národnosti na Slovensku zanechali svoje stopy aj v stravovaní. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej vymysleli bryndzu valasi z Rumunska, ktorí prišli na územie našej krajiny. Keďže žili v horách, nechodili pravidelne do dedín. Preto pili žinčicu, jedli baraninu, jahňacinu, syr a z neho vznikla aj bryndza, ktorá tvorí základ každých bryndzových halušiek.

2. Halušky s bryndzou na naše územie prišli v 17. storočí. Slováci si ich obľúbili natoľko, že mnohí z nich začali bryndzové halušky považovať za národné jedlo. Opak je však pravdou.

3. Našim skutočným pôvodným národným jedlom boli obilninové kaše, ktoré robili Slováci pomocou medu alebo cukru na sladko ale aj na slano.

4. Aj napriek tomu slovenským haluškám v rámci celosvetovej gastronómie prislúcha absolútna jedinečnosť, pretože v tej podobe, v akej ich pripravujeme, ich nikde inde vo svete nenájdeme. Podľa portálu slovenskyturizmus.sk vznikla pravdepodobne kvôli tejto jedinečnosti predstava, že bryndzové halušky sú slovenským tradičným jedlom.

5. Bryndza i jej názov má pôvod v pastierskych kultúrach Balkánskeho polostrova a Stredomoria.

6. Etnológovia tvrdia, že prvá bryndza sa na Slovensku vyrábala tak, že vyzretý, dobre premiesený a osolený ovčí hrudový syr natlačili gazdovia dovnútra očistenej a vysušenej ovčej kože, do ktorej sa zašil. V koži sa zavesil do dymu, aby sa konzervoval údením.

7. Podľa portálu ludovakultura.sk patrí slovenská bryndza spolu s oštiepkom a parenicou medzi tradičné syrárske výrobky a má štatút chráneného výrobku v rámci Európskej únie.

8. Dobová literatúra považovala za najlepšiu bryndzu tú liptovskú. Mohla za to jej vysoká kvalita, za ktorú sú zodpovedné vynikajúce pasienky a tiež to, že sa pri výrobe syra v mlieku nechávala smotana.

9. Liptovská bryndza sa porovnávala so zázračným liekom z Benátok, takzvaným theriakom. Do tejto liečivej bryndze sa primiešavalo víno, potlčená materina dúška a iné aromatické byliny. Takto ochutená sa nechávala dozrieť. Do cudziny sa posielala s maslom navrchu aby sa zabránilo plesniveniu.

10. Podľa portálu ludovakultura.sk považoval zakladateľ slovenskej etnografie Ján Čaplovič bryndzu za slovenskú špecialitu, ktorá bola známa v regiónoch Oravy, Turca, Liptova, Zvolena, Spiša, Gemera a Šariša.

Zdroj: bonvivani.sk, zivot.pluska.sk, slovenskyturizmus.sk, ludovakultura.sk