Chalkidiki, severný polostrov gréckej Macedónie, tvoria 3 prsty – Kassandra (najrozvinutejší a najživší – pre tých, čo hľadajú ruch všedného života, čaro farebných obchodíkov, vôňu miestnych špecialít a energiu nočného života ), Sithonia (najzelenší a najkrajší – pre tých, čo hľadajú odľahlé pláže, nepoškvrnené olivové háje a krištáľovo čisté more) a Athos (turistom neprístupný – prečo? doziete sa neskôr). Chalkidiki patria medzi najčastejšie navštevované časti Grécka, vďaka svojej panensky čistej prírode a jedinečným plážam.
My sme sa vybrali na najzápadnejší a najvybudovanejší polostrov Kassandra (z čoho bola moja mamina – Alexandra – úplne nadšená, keďže bola presvedčená, že ide na polostrov svojej menovkyne. Každému sa tým hrdo pýšila v presvedčení, že miesto bolo pomenované po nejakej významnej vládkyni či nebojácnej bojovníčke, ktorá prinajmenšom prepísala históriu Grécka. Keď sme sa neskôr dozvedeli, že to nebola Kassandra, ale Kassandros – muž, objaviteľ, ktorý sem prvýkrát zavítal, dosť ju to sklamalo…)
Vedeli ste, že… polostrov Athos patrí medzi najposvätnejšie miesta ne svete? V absolútnej odlúčenosti od okolitého sveta tam v desiatkach kláštorov žijú pravoslávni mnísi, v tichosti sa modlia, rozjímajú a reštaurujú umelecké diela. Okrem bežných technických vymožeností a lákadiel moderného sveta však mnísi zo svojho života vylúčili aj ženy, ktoré majú na horu Athos už celé storočia prísny zákaz vstupu. Vraj aby neprovokovali… Ani muži to však nemajú také jednoduché, keďže zavítať k nim môžu len tí vyvolení po tom, čo absolvujú nekonečnú tortúru byrokracie a rôznych potvrdení či schválení. Avšak tí, ktorí sa tam predsa len dostali, tvrdia, že je to skutočný raj na zemi a nič krajšie neexistuje. Nuž, ja sa to, bohužiaľ, nikdy nedozviem…
#outofnothing a #inthemiddleofnowhere
Hotelový komplex Aristoteles Beach, v ktorom sme boli ubytované, doslova vyrástol na majestátnom kopci, hrdo sa pýšiac priamo nad modrozeleným morom. Ako sa vraví, #outofnothing a #inthemiddleofnowhere. Úprimne sa vám priznám, v prvom momente som z toho zostala dosť (nemilo) prekvapená… Pokiaľ ste milovníci tajuplných úzkych uličiek, romanticky vysvietených promenád a nekonečných pláží, v blízkosti tohto rezortu by ste ich hľadali len márne. Keď som však vyšla na hotelovú terasu a zbadala rozprávkový výhľad na azúrové more, prisahám, že som na pár sekúnd zabudla aj dýchať. Niečo tak čarovné som ešte nevidela. Ospalý východ slnka, horúce poludnie, romantický západ, tajuplný súmrak či ligotavá noc – každá časť dňa mu dodávala jedinečný šmrnc a neopakovateľné čaro. Či už som uchlipkávala voňavú rannú kávu, osviežujúce ľadové frapé, orosené pivko alebo aromatické ouzo, po každé som sa tohto magického výhľadu nedokázala nabažiť.
Hotelový areál pozostával z viacerých 2- až 3-podlažných domčekov tradičnej gréckej architektúry, obklopených vkusnou a udržiavanou exotickou záhradou. Človek sa tam doslova cítil ako v izolovanom raji, ďaleko od všetkých „problémov všedného sveta“. Namiesto otravného budíka nás ráno budil spev cikád a večer uspával ligot hviezd a jemný vietor, hrajúci sa s korunami paliem.
Srdcom celého komplexu bol priestranný bazén, v ktorom sa vyšantili malí i veľkí. Napriek tomu, že hotel bol plný, nikdy sa nestalo, že by tam bola „hlava na hlave“ a vždy si človek dokázal nájsť aj ničím nerušené útočisko len pre seba a svoje vlastné myšlienky. Len pár krokov od ležadiel bol pool bar, čo tiež viacerí ocenili (najmä, keď ich už nohy až tak veľmi neposlúchali…).
Pláž sa nachádzala asi 200 metrov od hotela a bezproblémov sa tam dalo dostať cez prechodový most. Tí aktívnejší zbehli dolu po schodoch, no a tí pasívne aktívni (ako aj ja :P) využili sklenený výťah (v ktorom som sa cítila ako Willy Wonka v #Chocolatefactory) a vychutnali si krásnu panorámu.
Súkromná pláž bola čistá, útulná, pokojná a s príjemným pozvoľným vstupom do mora. Neotravovali žiadni potulní predavači ani opaľujúci „plážoví inžinieri“. Vzduchom sa niesli rytmické tóny gréckej hudby, ktoré dotvárali spolu so šumom mora dokonalú atmosféru. More bolo čisté a teplé, no odporúčam mať po ruke aj vhodnú obuv do vody, nakoľko sa na niektorých miestach nachádzali klzké kamene.
#let’s explore
A čo sa nachádzalo za bránami hotela? Kľukatá cesta a divoká príroda. Tí dobrodružnejší neváhali, pozičali si auto a hor sa prebádať tie najtajnejšie zákutia polostrova. No a tí menej odvážni (alebo pohodlnejší) siahli po výletoch cestovky. Hoci vo mne bije srdce dobrodruha, tentokrát som sem prišla s cieľom maximálne si oddýchnuť, preto som zvolila druhú možnosť a využila organizované výlety, do bodky naplánované a zabezpečené cestovkou. A poviem vám, napriek tomu, že už zo slova „organizovaný“ nedajbože „fakultatívny“ výlet sa mi ježia všetky chlpy, s týmito som bola viac než spokojná. Pri výbere sme zvolili stratégiu „z každého rožka troška“ a tak si na svoje prišla aj mamina po historických faktoch bažiaca myseľ, ale aj moje srdce shoppoholičky či večne maškrtný jazýček. No a prekvapivo, aj keď sme absolvovali väčšinu ponúkaných výletov, nezaplakala ani moja peňaženka. Celkovo to teda hodnotím na výbornú!
