Janka (28) a Michal (34): Kvôli gamblingu sme prišli o dieťa aj dom, prehrali sme cez pól milóna eur

Do kresla v kaviarni sa usádza mladý, priam až idylický pár – sympatická blondínka a vyšší, dobre vyzerajúci muž. Obaja však trpia psychickým problémom označovaným gambling/gambléstvo, inak povedané ako aj patologické hráčstvo v lekárskej praxi označované ako F63.

Kedy ste začali s hraním automatov?

Obaja sme začali v podstate narovnako. Hrali sme tak desať rokov. Obaja sa momentálne ambulantne liečime. Čiže tých desať rokov, to je aj s prestávkami.. teraz už nehráme.

Prečo ste sa rozhodli hrať automaty?

Janka: Ja som cez prestávky, respektíve, keď som začala chodiť na výšku a mala som okná, tak sme často trávili čas v jednom podniku a sem tam sme si s babami zo srandy ťukali do automatov. Potom som začala chodievať aj sama a to spustilo lavínu.

Michal: Začalo to len tak po večeroch v bare, 5, 10 eur a potom 20, 50. Keď som vyhral, hneď som to aj v ten deň prehral.

Akú lavínu to spustilo?

Janka: úplne som sa vykašľala na školu a to som chodila na fakultu matematiky, fyziky a informatiky. Prestala som jednoducho stíhať. V treťom ročníku som to vzdala, aj keď som mala prvý rok prospechové štipendium. Rodičia sa rozvádzali a ja som si našla takúto útechu.

Vedeli ste o svojich závislostiach aj pred svadbou?

Janka: Nerozprávali sme sa o tom, ale sem tam sme si zahrali. Ja som však mala prácu a Michal tiež.

Michal: Ja som v období chodenia s Jankou skúšal s tým skoncovať, sám. Nikomu som nehovoril o ničom. Urobil som si dlhy, zobral som si úver a začal ho splácať. Našiel si prácu, kde som dobre zarábal. Vtedy sme sa dali dokopy a myslel som, že je všetko zažehnané.

Čo nastalo po svadbe?

Michal: Začalo to klasicky, párkrát sme zašli do podniku. Sem tam sme si zahrali.

Janka: Nevedela som, že Michal mal niekedy problém s gamblingom. Ja som vtedy bola skôr taká, že poď zlatko, zahráme si. Potom sme začali chodiť častejšie, lenže som otehotnela a tak som prestala hrať, vtedy sme to zažehnali. Prvý rok sme sa na 100% venovali malému. Michal ostával dlhšie v práci a moji rodičia mi darovali dom, keď mal krpec cca 5 rokov. Mali sme krásne obdobie.

Čo bolo ďalej?

Janka: Potom to už bolo ako zo zlého sna, začali sme chodievať pravidelnejšie.

Michal: Moji rodičia nám strážili malého, vymýšľali sme si rôzne výhovorky. Že musíme ísť na pohovor, potom oslava kamarátov, atď. Závislosť na automatoch nás dostala na pokraj zúfalstva. Nedokázal som zniesť zvuk tých automatov, nútilo ma to vstať a ihneď odísť hrať do inej herne, aby som nevzbudil podozrenie u kamarátov. Prišiel som do herne a tam už sedela moja žena. Ani sme sa nerozprávali boli sme vo vytržení.

Koľko ste dokázali za mesiac minúť len na gambling?

Janka: Okolo 3 tisíc. Ale niekedy menej, niekedy viac.

Michal: O tom je gambling. Čím viac vyhráte, dvojnásobok do toho dáte. Je to nekonečný kruh. Nikdy sme to nepočítali, ale cez pól milóna eur určite.

Odkiaľ ste mali peniaze na gambling?

Janka: Popožičiavali sme si od rodiny, kamarátov a potom aj od nebankovky. Bolo to ešte vtedy, keď ich tu bolo ako húb po daždi. Čiže keď si prišli po splátku, ani som nevedela, komu to platím. Nestíhali sme to, brali sme pôžičku na pôžičku. Kopilo sa to.

Michal: Potom prišli exekúcie a zrazu sme nemali kde bývať, zobrali nám dom.

Vedeli vaši blízky, že ste závislí na automatoch?

Janka: Nie, nevedeli, teda pokiaľ nám nevzali dom. Vtedy som sa musela priznať, mali sme samé dlhy, nevedela som ako z toho von. Úplne som sa zosypala a o malého sa starali Michalovi rodičia. Nakoniec sa prestali s nami baviť a vzali si naše dieťa do opatery.

Michal: V jednom okamihu sme vďaka gamblovaniu nemali nič. A mohli sme si za to sami.

Kde ste potom bývali?

Michal: Vybavili sme si garzónku, kde sme bývali mesiac. Mňa vyhodili z práce, keďže som kradol.

Janka: Ja som pracovala v kaviarni a Michal na stavbách. Splácali sme, čo sa dalo. Všetci sa nám začali vyhrážať, že ak nevrátime peniaze, tak nás dajú zbiť. Z domu sme si ani nič nevzali. Rodina s nami úplne prestala komunikovať, ja som robila aj 16 hodín denne. Stále sme však mali čas ísť si zahrať, ale už málo.

 

Kedy ste si priznali, že ste závislí a začali ste sa liečiť?

Michal: Asi rok po tom, čo sme prišli o dom. Mama mi povedala, že ak chcem syna ešte vidieť, tak sa dáme liečiť. Vtedy sme sa rozhodli podstúpiť liečbu. Mama nám zohnala najprv psychológa, neskôr pscyhiatra a nakoniec sme skončili v liečebni, kde nám naozaj veľmi pomohli.

Janka: Veľmi nám pomohli. Ak by Michalova mama nezakročila, možno by sme tu už dnes ani neboli, nám by to ani nikdy nedoplo. Ste v jednom kruhu.

Ako vám pomohli?

Janka: Hlavne nám pomohli nájsť príčinu. Venovali sa nám, mali sme rôzne sedenia. Samozrejme, nie je to len liečebňa pre gamblerov, sú tam aj drogovo závislí. Mala som tam pocit, že nie sme jediní. Zrazu sme boli všetci na tej istej lodi a museli sme dostať na breh.

Michal: Prístup psychológov bol naozaj úžasný. Myslím si, že bez liečebne by sme to nedali.

Čo potom, keď ste sa vrátili?

Michal: Tak určite som stále mal chuť hrať. Ako správny gambler som poznal všetky herne v meste, všetky automaty. Musel som sa držať prísnych pravidiel. Raz do týždňa chodím na sedenie.

Janka: Aj ja som mala chuť, ale ako sme sa predtým o tom nebavili tak zrazu, sme mali pocit, že si všetko musíme hovoriť. Poradili nám to.

Čo by ste odporúčali gamblerom?

Janka: Zdôveriť sa rodine, priznať sa, asi to jediné pomôže. Potrebujete niekoho pomoc. Je to závislosť. Gambling je psychické ochorenie.

Michal: Určite je dobré sa zdôveriť a priznať si chybu. U nás to bol v tomto prípade gambling a bolo potrebné hľadať riešenie. My sme si tú chybu nepriznali a museli to za nás urobiť druhí.