fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Vidia deti duchov? Mamičky vyrozprávali skúsenosti, z ktorých mrazí!

Hovorí sa, že mnohé deti dokážu do určitého veku vidieť duchov. Pre dospelých je veľmi ťažké niečomu takému veriť. Ešte ťažšie je hodnoverne také niečo dokázať. Tí z nás, ktorí tomu veria sú presvedčení, že deti dokážu vnímať duchov preto, lebo sú ich myšlienky ešte stále čisté a z paranormálnych vecí nemajú strach.

Príbeh duchov I. – Majka

Keď sa to prvýkrát stalo, bol štvrtok večer. Večerali sme a pozerali rozprávku na Netflixe. Môj dvojročný syn prišiel ku mne a chcel sa maznať. Ahoj miláčik,“ zašepkala som, keď som mu prechádzala cez jeho blonďavé kučery. „Mami?“ Zašepkal: „Myslím, že naše dievčatko je smutné.“

Položila som ruku si ruku na brucho. Čakám totiž dieťa a práve sme synovi začali vysvetľovať, že bude mať sestričku, s ktorou sa bude môcť hrať. Myslela som si, že sa veľký brat snaží spojiť so svojím budúcim súrodencom. Moje srdce sa práve roztopilo. Preto som mu pošeptala: Tvoja malá sestrička nie je smutná, je veľmi šťastná. Pretože má tak úžasného veľkého brata, ako si ty.“„Nie, mami, nie malá sestra,” povedal a žmurkal na mňa s jeho veľkými očami. „Zlatko, ktoré dievčatko je smutné?”

Bez zaváhania odpovedal: „Dievčatko, ktoré spí v našom dome.“

„Dievčatko, ktoré spí v našom dome.“

Prosím?“  Okrem mňa, manžela a nášho syna nikto v dome nebol. Ktoré dievčatko?“ Prebehol po mne mráz, pretože som si bola istá, že jeho kreativita nie je až taká dobrá, aby si vedel predstaviť niekoho z rozprávky.

Situácia sa ešte zhoršila. Môj syn zdvihol prst a ukázal za stoličku vedľa môjho manžela a dodal: „Hneď tam, s tými červenými očami.“  Drahý Bože.

Zrazu som začala cítiť nutkanie zbaliť si veci a zapáliť dom z príjazdovej cesty. Predsa sme mohli začať odznova v inom meste. Bola som pripravená odísť. Koho zaujíma, že sme si kúpili náš dom snov? Samozrejme, nič také sme neurobili. Namiesto toho sme nášho malého synčeka dali do postele.

Ako to pokračovalo?

Potom som sa vrátila naspäť do kuchyne a začala googliť frázy typu: ako sa zbaviť duchov, čo musím povedať duchovi, čo robiť s duchom či prečo sa objavil v dome duch. Na internete hneď vyskočili tisíce rád, ako sa ho zbaviť. Niektoré boli desivé, iné dosť vtipné. Google dokonca odporúčal spriateliť sa s duchom a prijať ho v rodine. Úprimne, som veľmi otvorený človek, no spriateliť sa s duchom s červenými očami, na to som sa necítila.

Ďalej ujo Google odporúčal vylúčiť všetky neparanormálne veci. Teda napríklad, či nebývame blízko skládky a nie sú to hlodavce. Po hodinke googlenia, pripravená ísť spať spolu s duchom v mojom dome, som sa obrátila na Facebook. Neodsudzujte ma hneď, bola som zúfalá. Čiže som napísala do jednej ženskej skupiny: „Ahojte všetci. Moje dieťa práve uvidelo v rohu nášho domu ducha malého dievčaťa, nejaké odporúčania?“ A čakala som.

„Ahojte všetci. Moje dieťa práve uvidelo v rohu nášho domu ducha malého dievčaťa, nejaké odporúčania? “

A zrazu som uvidela odpoveď. Začali prichádzať ďalšie a ďalšie. Takže, vďaka Bohu, nie som sama. Vydýchla som si.

Ako som to nakoniec vyriešila? Nijako. Zistila som si pár informácii o dome. A áno, naozaj v roku 1900 tam žilo dievča, ktoré malo červené oči. Áno. Teda nejaký červený fľak pri oku. Môj syn prestal ducha vidieť, keď sa mi narodilo druhé dieťa.

Príbeh duchov II. – Stanka

Asi tak po 10 rokoch v Bratislave sme sa rozhodli kúpiť si jeden starší dom v malej dedine v okolí hlavného mesta. Kompletne sme ho zrekonštruovali. Nasťahovali sme sa. Mám dve deti – trojročnú dcéru Vanesu a šesťročného chlapca Damiána. V podstate sme si už tak nejak dlhšie všímali, že malá sa stále hráva sama na hornom poschodí vo svojej izbe. Nepripadalo nám to zvláštne. Zvláštne bolo to, že sa takto hrala aj 3 hodiny. Raz si prišla dole po vodu a povedala mi, že sa musí ísť hore hrať s Luciou. Mysleli sme si, že je to jej imaginárna kamarátka. Postupne sa ale začali diať nevysvetliteľné veci. „Nesadaj si tam oci, veď tam sedí Lucia.“

,,Nesadaj si tam oci, veď tam sedí Lucia.“

Zahlásila malá, keď sme si išli sadnúť k telke. „Aká Lucia?“ Spýtala som sa troška nahnevaná. „Mama veď, Lucia, moja kamarátka.“  Malú som zobrala k psychológovi. Ten povedal, že všetko je v poriadku a ide len o imaginárneho kamaráta, že na to nemáme reagovať.

Nevenovali sme tomu teda pozornosť. Niekedy mi však napadlo opýtať sa jej, čo má oblečené. Malá mi len sucho odpovedala: „To, čo vždy“. Malá sa s tým duchom, alebo čo to bolo, rozprávala, hrala, smiala a pozerala ako keby „do blba”. Začala som mať strach.

duch na fotke

Raz som ostala sama doma a počula som, ako keby nejaké dieťa utekalo. Išla som hore a, samozrejme, nič. Po chvíli zase. Najprv som si myslela, že sa mi to zdá. Potom som začula detský smiech. Asi do minúty som sedela v aute. Vydesená, že to nemôže byť pravda. Zavolala som kňaza, nech vysvätí dom. Nepomohlo.

Zavolala som kňaza, nech vysvätí dom. Nepomohlo.

Neskôr mi staršia, žena z dediny povedala, že v našom dome pred 50 rokmi zomrelo dievča. Spadla na ňu skriňa, či čo. Nebolo nám všetko jedno. Malá po niekoľkých mesiacoch už o svojej imaginárnej kamarátke prestala hovoriť.

Pýtali sme sa aj mamičiek na sociálnych sieťach:

vidia deti duchov

Je možné, aby malé deti videli duchov?

Deti nerozlišujú, či ide o ducha alebo nie. Keď si prečítate diskusie na internete na tému deti a nadprirodzeno, budete sa čudovať, koľko výsledkov nájdete a koľko mamičiek má podobnú skúsenosť. Možno je to tým, že malé deti majú mimoriadnu fantáziu. Niektorí však tvrdia, že vnímajú paranormálne javy citlivejšie a vnímavejšie než dospelí. Tak kde je pravda?

deti vidia duchov
zdroj:facebook.com/drcarongoode/

Psychoterapeutka a autorka knihy Kids Who See Ghosts (Deti, ktoré vidia duchov) Caron Goode hovorí, že deti vo veku dvoch, troch či štyroch rokov ešte nedokážu rozlíšiť rozdiel medzi duchom a svojím imaginárnym kamarátom. Preto nevedia pomenovať to, čo vidia, ako duch.

Podľa doktorky je teda pravdepodobné, že ak niečo skutočne vidia. Zistíte to jednoducho. Dieťa by tú osobu malo vedieť popísať (teda za predpokladu, že vie hovoriť). „Nevidím deti fantazírovať a vymýšľať si zážitky, aby si získali záujem a pozornosť,” tvrdí Goode.

“Nevidím deti fantazírovať a vymýšľať si zážitky, aby si získali záujem a pozornosť,” tvrdí Goode.

 

Môžu deti skutočne vidieť duchov, alebo je to len hra ich bujnej detskej fantázie? Podľa štatistík detských psychológov, až dve tretiny detí zažívajú počas svojho detstva nevysvetliteľné udalosti. 85% z nich sa neskôr dokáže racionálne vysvetliť. Stále tu ostáva 15%, pri ktorých musíme aj my pripustiť, že sa tieto veci skutočne môžu diať.

Zdroj: www.scarymommy.com, supermamy.maminka.cz

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií