fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Mrazivé stretnutie s kolegom v autobuse: Mala žena v Trnave kontakt so záhrobím?

Máte tip? napíšte nám mailom

Strašidelné príbehy sú staré ako ľudstvo samo. Hoci žijeme dobu smartfónov a internetu, aj dnes mnoho ľudí zažíva neuveriteľné udalosti, ktoré nemožno nijako logicky vysvetliť.

Odohrávajú sa počas bežných dní a na bežných miestach, v rodinných domoch, obchodoch, nemocniciach či na pracoviskách. Stretnutia s duchmi, rôzne paranormálne javy a bytosti, ktoré by nemali existovať. Príbehy o týchto temných udalostiach kolujú aj v slovenských mestách a dedinách. Prinášame vám skutočné príbehy obyčajných ľudí, ktoré sa odohrali za všedného dňa, no dávajú nám odkaz, že možno existuje niečo medzi nebom a zemou.

Zdroj: pixabay.com

Pani Jana pracovala v jednej lízingovej firme v centre Trnavy. “Bol práve horúci letný deň. Ráno bolo ešte príjemne, no popoludní sa teplo zmenilo na neznesiteľnú horúčavu. Mnoho ľudí utekalo z roboty do klimatizovaných domovov alebo na kúpalisko. Po práci som čakala na autobus miestnej hormadnej dopravy. Na jej zastávke nastupovalo zvyčajne málo ľudí,” začína Jana svoj nevšedný príbeh.

Keď autobus konečne dorazil, Jana sa obzrela, či ešte niekto rýchlo neuteká na zastávku. “Na moje veľké prekvapenie som pri múre na kraji chodníka uvidela opierať sa môjho kolegu. Bol starší odo mňa, no vždy milý. Vyzeral akoby práve dobehol, bol zadychčaný a naprával si košeľu. Usmiala som sa naňho a spýtala sa ho, či tiež cestuje domov.”

Kolega Jane prikývol a nastúpil do autobusu zadnými dverami. Jana nastúpila prednými. Prisadla si ku kolegovi a rozmýšľala, že vyzerá veľmi dobre, na to že prednedávnom prekonal infarkt. Cesta rýchlo ubiehala a počet zastávok ubúdal. “Zdal sa mi však čudný, predsa len, celú cestu pozeral von oknom a v autobuse sa ku mne ani neotočil.”

Keď autobus dorazil na Janinu zastávku, v rýchlosti si uvedomila, že pri vystupovaní zabudla kolegu pozdraviť. “Letmo som sa teda obzrela, no na moje obrovské prekvapenie som kolegu už na sedadle v autobuse nevidela. Nebol ani pri dverách. Nemohla som prehliadnuť, keby vystúpil na skoršej zastávke, sedel predsa pri okne a ja do uličky.” Jana sa pozrela na hodinky, ukazovali 12:30.

Prečítajte si tiež:
Na Zemi existuje miesto, kde z oblohy pršia ryby. Kde sa to deje a čo je za týmto nezvyčajným javom?

Po nejakom čase Jana na zvláštnu príhodu zabudla. Neskôr sa stretla s ďalšou bývalou kolegyňou Máriou. “Zhodou okolností bývala v rovnakom paneláku ako môj kolega. Keďže som ju dlhšie nevidela, dali sme sa do rečí a spomínali na známych. Spomenula som jej či nestretla aj nášho kolegu. Povedala som jej o mojom stretnutí, že bol omladnutý a dobre vyzeral.”

Mária sa po týchto slovách zatvárila zvláštne a mlčala. Keď na ňu Jana dobiedzala, ako sa kolega má, jej odpoveď ju šokovala. “Janka, ale veď on je už štrnásť dní po smrti! Presne mi povedala deň aj hodinu jeho úmrtia. Zomrel vo štvrtok, o pol jednej popoludní. V ten istý deň a hodinu, kedy som sa s ním viezla v autobuse. Dodnes na tento mrazivý zážitok z horúceho leta nedokážem zabudnúť.”

Máte tip? napíšte nám mailom

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií