fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

O tom, ako sa nebáť ukázať samu seba

Máte tip? napíšte nám mailom

Hovorí sa, že láska má veľa podôb.

Je to pravda odveká, presne tak, ako to, že šaty robia človeka. Zdá sa mi však, ako keby sme, ako čas plynie a doba sa mení, zabúdali, že aj krása má nespočetne mnoho podôb.

Že je jedinečná. Že je rozmanitá. Že sa v žiadnom prípade nedá zaškatuľkovať.

No náš pocit je často úplne opačný. Niet divu, keď sa na nás dennodenne zo stránok časopisov a z médií usmieva jeden a ten istý typ žien. Vysoké, ultra štíhle, mega prsnaté, prirodzene alebo pomocou šikovných rúk kaderníka dlhovlasé, s dokonalými zubami, dokonalými perami, s dokonalou alabastrovou pleťou, dokonalými nechtami, vždy tip-top upravené. Skrátka sen mnohých chlapcov, chlapov, mužov.

A my ženy? Niektoré nimi opovrhujeme. Iné im aspoň v kútiku duše závidíme, chceli by sme sa im aspoň sčasti, možno na chvíľu či aj dve, podobať…

Zdroj: Pixabay.com

Všetky do jednej sa porovnávame. Mozog nám pracuje na plné obrátky, myšlienky sa roja v hlave ako včely v úli. Zvádzame vnútorný boj. Vnútorne bojujeme samy so sebou. Zväčša z tohto boja, z tejto bitky, ktorá je krutejšia ako tá pri Slavkove, nevychádzame ako víťazky. No tak dobre. Navonok možno áno. Ale nie vnútorne. Nie tak naozaj.

Veď ktorá z nás nie je na seba (často až prehnane) kritická? Ktorá z nás si všimne, že nie je oveľa nižšia ako Pani Dokonalá? Ani že prsia, ktorých je majiteľkou, nie sú na zahodenie? A že sa dokáže rovnako pekne nalíčiť ako všetky tie krásky, dokonca bez tímu profesionálov?

A tak si rozčarované, nespokojné samy so sebou a celým svetom každý večer ľahneme spať. Ráno našu istotu, že sme nepríťažlivé, “škaredé nič” zduplikuje pri rannej káve horúca informácia, že ak vážime viac ako päťdesiatpäť kilogramov, sme už “vypasené buchty” a že ak nemáme pleť ako alabaster, nemáme vychádzať ani len z domu. A už vôbec, ale vôbec nesmieme ísť takéto nepríťažlivé na rande! A nosiť doma tepláky? V-Y-L-Ú-Č-E-N-É! Potom sa nesmieme diviť, že sú nám muži neverní a že od nás utekajú ako splašení fauni. Veď kto by už prahol po puťke domácej?! (POKRAČOVANIE NA DRUHEJ STRANE)

A nám? Nám hučí v hlave a roja sa myšlienky: “Som neatraktívna. Som hrozná. Som chudera”. Poplačeme si, lebo veď všetko je zlé, hlavne ja som tá zlá, hnusná, a potom príde naoko spásonosný nápad: “Musím so sebou NIEČO urobiť. Ešte NEVIEM presne čo a ani ako, ale skrátka NIEČO musím spraviť”.

Prečítajte si tiež:
90-ročná prostitútka je stále pri chuti: Koľko si privyrobí k dôchodku?
Zdroj: Pixabay.com

Začína sa boj. Boj s kilami navyše, vráskami hyzdiacimi našu tvár, celulitídou, ovisnutou kožou a sme odhodlanejšie ako Johanka z Arcu zatočiť so všetkými nedokonalosťami. A aj zatočíme. A dočkáme sa vytúženej odmeny. Partner sa nevie nabažiť pohľadu na nás, na naše nové JA, okolie nám lichotí, cítime sa úžasne, sme spokojné samy so sebou. Konečne. Konečne si veríme a sme vnútorne vyrovnané! Vtedy je to v poriadku. Viac ako v poriadku. V tomto prípade je akési predostieranie a nanucovanie ideálu krásy podnetné, motivujúce…

Ako zvyknem hovorievať (písať), všetko, a teda aj premeny a zmeny, majú aj druhú stranu. Častejšie, ako by sme si priali. Častejšie, ako je osožné. Ako sme už spomínali, začneme boj. Avšak iba ten vonkajší. Nevenujeme sa svojmu vnútru, lebo všetku energiu, čo máme, a veľakrát aj tú, čo nemáme, venujeme svojmu zovňajšku. Len svojmu zovňajšku. A ten nikdy, nikdy, nikdy nebude dokonalý, aj keby sme sa hneď a zaraz rozliali na kolomaž.

Máte pocit, že je to predsa len možné? Byť dokonalou? Na chvíľku, moje drahé spolubojovníčky. Je to ilúzia. Ilúzia, na ktorú sa neradno upínať. Ale to občas, často nevieme. Alebo aj vieme, ale vidina niečo iného, krásneho a “zaručene” lepšieho, nás celé pohltí.

Zdroj: Pixabay.com

A my cvičíme VIAC. Chudneme VIAC. Skrášľujeme sa VIAC. Úzkostlivo sa sledujeme. Jeme MENEJ. Smejeme sa MENEJ. Vládzeme MENEJ. Žijeme MENEJ. A to všetko v mene krásy. Veď tak je to správne. Tak sa to predsa má. Presviedčame samy seba. Vieme, ako veľmi bolí lož, a predsa sa klameme. Klameme iných, no najmä klameme seba.

Sme čoraz smutnejšie, podráždenejšie. Chýba nám iskra. Ale nevadí. Všetko má svoju daň. Hlavne, že máme tie vysnívané trojky ako suseda odvedľa. Úžasné, že si už kolegyne o nás neotierajú ústa, že by sme mali schudnúť, ale závistlivo na nás zízajú. A muži? Každý jeden by nás chcel. Nepáčime sa len takému, ktorý na nás nemá. Egom, ani finančne, ani nijako inak. Nejakým “trapkom”, ktorí si neveria…

Prečítajte si tiež:
Časti mužského života, kam by žena nemala pozerať
Zdroj: Pixabay.com

Napriek všetkému, alebo práve preto, sme stále nespokojnejšie. Ocitli sme sa v nekonečnom kolotoči. Niektoré z nás sa ho snažíme zastaviť, alebo aspoň pribrzdiť tým, že si vyhliadneme obeť či obete, na ktorých hľadáme chyby, osočujeme ich, urážame, cítime k nim odpor. Hnusia sa nám presne tak, ako sa my hnusíme sebe. Preto na ne musíme chrliť jedovaté, nenávistné poznámky, slová prešpikované žlčou, v ktorej sa paradoxne samy kúpeme. Topíme… Nevieme sa vynoriť. Nedokážeme to zastaviť. Je nám lepšie. Na chvíľu. Sme také frustrované, také nešťastné, že aj tá mizivá chvíľka úľavy znamená pre nás veľa. Opäť iba ilúzia, ilúzia, ilúzia.

Ak to na totálku prepískneme, dostaneme STOP-ku. Preplesk. Od života. Ani nevieme ako a ocitáme sa na nemocničnom lôžku. Ocitáme sa na prahu života a smrti. A zrazu, akoby šibnutím čarovného prútika, tlak médií ani lesklé, šuchotavé stránky časopisov, ktoré sú preplnené “dokonalosťou”, nie sú dôležité. Zrazu nič nie je dôležitejšie ako život.

Keď prežijeme, keď vyhráme ten najväčší a najdôležitejší boj, zákonite prehodnocujeme. Skôr či neskôr pochopíme, že sme si vybrali nesprávnu cestu. Cestu, ktorá nám zobrala to najcennejšie. Radosť z maličkostí. Radosť zo života a nakoniec takmer (našťastie takmer), život samotný…

Zdroj: Pixabay.com

Baby, verme si! Majme sa rady! Či sme chudulinké, štíhle, “akurátne” alebo bacuľky. Či sme vysoké, nízke, modelkovsky krásne alebo inak krásne ako modelky. Správajme sa k sebe láskavo. Nikto to za nás nespraví. Máme to v rukách len a len my.

Chceme byť príťažlivejšie? Krajšie? Chceme schudnúť, “niečo so sebou robiť”? Do toho, ale prosím, všetko s mierou. Nezabudnime! Všetkého veľa škodí…

Rozhodne sa nenechajme znechutiť a “vyviesť z konceptu” hlúpymi rečami, nenávistnými a závistlivými poznámkami na našu osobu či naoko “dobre mienenými” radami…

Viem, že je to sakramentsky ťažké. Ale verím. Verím, že sa to dá. Že to ide. Len musíme chcieť a pracovať na našom sebavedomí. Chce to veľa odvahy, sebadisciplíny, času. A za vagón, aj za dva nadhľadu. S týmto koktejlom to dáme, ustojíme. S úsmevom na perách a hlavne s dobrým vnútorným pocitom.

Pozdravujem nás všetky – jedinečne nenapodobiteľne krásne ženy a tiež mužov, ktorí dokážu vnímať rozmanitosť ženskej krásy a oceniť ju.

Vaša Bookletka

Máte tip? napíšte nám mailom

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií