fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Rakovina prsníka: Má súvislosť s naším spánkom?

Podľa britského výskumu ženy, ktoré vstávajú skoro ráno, majú o polovicu menšiu pravdepodobnosť, že sa u nich objaví rakovina prsníka, ako tie ženy, ktoré sú aktívne večer a do postele idú neskoro v noci. Prečo?

Máte tip? napíšte nám mailom

Vedci z Bristolskej univerzity zistili, že ranné vtáčatá trpia v porovnaní s nočnými sovami rakovinou prsníka o 40 – 48 % menej.

No neoplatí sa ani veľa vyspávať. Zistili totiž, že keď spia ženy dlhšie, ako je odporúčané (7 – 8 hodín), riziko sa každou hodinou navyšuje o 20 %.

Na čo prišla štúdia?

Experiment pozostával zo skúmania informácií od takmer 400 000 žien, ktorých biologické materiály sú uložené v anglickej biobanke (zariadenie, v ktorom sú uschované biologické materiály od pacientov s rôznymi chorobami).

Vedci nazerali na približne 450 genetických ukazovateľov spojených so spánkom, ako je chronotyp (niečo ako vnútorné biologické hodiny, ktoré regulujú čas nášho bdenia a spánku – pozn. red.), množstvo potrebného spánku či riziko nespavosti. Dokázali študovať riziko rakoviny nezávisle od faktorov, ako sú alkohol alebo fajčenie, pomocou techniky známej ako mendelovská randomizácia.

Zatiaľ čo sú tieto genetické ukazovatele úzko spojené so spánkovými preferenciami, vysvetľujú len zlomok správania v reálnom svete (3 % v prípade 300 chronotypových génov). Je to preto, že to, kedy sa zobúdzame, ovplyvňujú faktory ako práca či rodina. Tento nesúlad by podľa autorov štúdie mohol vysvetliť niektoré dodatočné riziká. Je to však potrebné preukázať ďalším výskumom.

„Ďalej by sme sa chceli pozrieť na to, aké je to s našimi vrodenými preferenciami – či sme ranný alebo večerný typ človeka – a naším skutočným správaním,“ hovorí doktorka Rebecca Richmond, ktorá viedla výskum.

Podľa zistení vedcov nie je riziko rakoviny úplne stanovené našou genetikou; zmena nášho správania môže znížiť množstvo tohto rizika. Zistili napríklad vyššiu mieru rakoviny u žien, ktoré pracujú v nočných zmenách, alebo spia v jasnejšom prostredí.

„Táto štúdia poskytuje ďalšie dôkazy, ktoré naznačujú, že narušenie modelu spánku môže zohrávať úlohu v rozvoji rakoviny,“ vyjadrila sa Cliona Kirwan, konzultantka pre Oddelenie chirurgickej onkológie NHS (National Health Service). Na štúdii sa nezúčastnila.

Ako je na tom Slovensko a čo hovoria čísla

Na základe štatistík a dostupných tabuľkových informácií vieme, že v roku 2012 bolo na Slovensku 2 643 prípadov rakoviny prsníka (10 rokov predtým, v roku 2002, to bolo 1 880).

Prečítajte si tiež:
Holíte sa správne? Pomôcť vám môžu aj kapsuly či peelingy

Čo sa týka rakoviny, v krajinách OECD bola v roku 2015 rakovina prsníka druhou najčastejšou príčinou smrti (po pľúcach). Zomrelo na ňu 164 680 žien, čo predstavuje 14,4 % tých, ktorých príčinou smrti bola akákoľvek forma rakoviny.

Zdroj: oecd.org

Podľa knihy Rakovina prsníka, ktorú v slovenčine (z nemeckého originálu Brustkrebs – Früherkennung, Behandlung und Nachsorge) vydala Liga proti rakovine, je na Slovensku rakovina prsníka najčastejším zhubným nádorom u žien.

Podľa najnovších údajov registrujú už 1 900 nových prípadov ročne

Viac ako 60 % pacientok je diagnostikovaných vo včasnom štádiu, keď ochorenie postihuje iba prsník. Vtedy je predpokladané 5-ročné prežitie 99 %.

Ak sa ochorenie už rozšírilo do lymfatických uzlín, 5-ročné prežitie je 85 %.

Asi u 5 % žien je nádor diagnostikovaný v metastatickom štádiu s postihnutím vzdialených orgánov. Vtedy je prežitie menej ako 30 %, ale aj v tomto prípade sa modernou liečbou dá predpokladaná doba prežitia výrazne zlepšiť a pacientky môžu mať dlhodobo dobrú kvalitu života.

Všetky štatistiky sú len priemerom a každá pacientka je iná.

U koho je najvyššie riziko a ako zistiť, či ju nemám?

Podľa spomínanej knihy je zvýšené riziko rakoviny prsníka u žien:

  • ktoré nerodili,
  • prvýkrát otehotneli po 30. roku života,
  • ktorých blízka príbuzná (matka, sestra) mala rakovinu prsníka,
  • ktoré už v minulosti ochoreli na rakovinu prsníka,
  • ktoré majú viac ako 50 rokov (všeobecné vekové riziko),
  • ktoré majú problémovú mastopatiu. To platí, keď:
    – sa pohmatom (palpáciou) zistí hrčkovitá zmena v prsníku,
    – mamografia ukáže mikrokalcifikáty v prsníku,
    – sa pri operácii v odobratej vzorke tkaniva zistia mikroskopické
    známky zvýšenej malignity.

    Zdroj: unsplash.com/Ani Koleshi

Dôležitá je včasná diagnostika

… a netreba ju podceňovať. Existuje viac metód. Najspoľahlivejšia je mamografia − špeciálne röntgenové vyšetrenie prsníkov, ktoré umožňuje odhaliť mnohé prípady ochorenia vo včasnom štádiu. Odborníci odporúčajú vykonať vo veku 40 rokov tzv. základné mamografické vyšetrenie a neskôr, najmä po 49. roku, ho v pravidelných intervaloch opakovať. Mamografiou možno v prsníku zistiť aj veľmi malé útvary (s priemerom menším ako 5 milimetrov).

Keď ešte ale nemáme 40 rokov, neznamená to, že nemôžeme ísť k lekárovi. Každoročné preventívne vyšetrenie žien po 20. roku života má zahrňovať pravidelné palpačné vyšetrenie (vyšetrenie ohmataním) prsníkov. Aj vyšetrenie ultrazvukom (sonografia), ktoré sa odporúča najmä mladým ženám, je veľmi užitočné.

Najzásadnejšie je ale vyhradiť si čas pre seba a všímať si samu seba. Samovyšetrenie prsníkov raz mesačne by aj u mladých žien malo byť samozrejmosťou!

Máte tip? napíšte nám mailom
Zdroj Medical News Today Vou Onko Info

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií