fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Voľby v Amerike fascinujú svet svojou zložitosťou. Náročná cesta kandidátov sa v utorok skončí. Takto prebiehajú voľby v USA!

Máte tip? napíšte nám mailom

Ako sa volí americký prezident?

Celý svet v poslednom čase rozoberá prezidentské voľby v USA. Prevažne sa však rieši to, či sa do čela USA dostane Donald Trump, alebo Hillary Clinton. My sme sa však zamerali na to, ako vyzerá celý priebeh týchto najsledovanejších volieb sveta.

Voľba amerického prezidenta je veľmi dlhá a celý proces trvá takmer 2 roky. Do popredia sa však dávajú až v závere, kedy sa konajú s kandidátmi rôzne televízne debaty, kde sa to hemží prehláseniami, sľubmi, či vzájomným obviňovaním, čoho sme v poslednom čase svedkami. Tohto roku boli priamé konfrontácie v televízii tri.

V USA sa prezidentské voľby konajú každé 4 roky a nesmie v nich kandidovať a byť zvolený nikto, kto už prezidentom dve funkčné obdobia bol. Barack Obama tak kandidovať nemohol. Táto podmienka bola uzákonená v roku 1951, preto sa v minulosti stalo, že Franklin Delano Roosevelt bol zvolený 4x. Tieto voľby sa konajú stále v priestupnom roku v utorok, ktorý nasleduje po prvom novembrovom pondelku. A prezidentský sľub sa skladá 20. januára následujúceho roka, ak tento dátum nepripadá na nedeľu. V takom prípade sa inaugurácia prekladá na 21. január.

Prezidentom USA sa môže stať len osoba narodená v Spojených štátoch amerických, ktorá najneskôr v deň prezidentskej prísahy dovŕši 35 rokov a ktorá je americkým obyvateľom najmenej 14 rokov. Kandidovať môže za stranu Republikánov, Demokratov, nejakú menšiu stranu, prípadne ako nezávislý kandidát. Faktom však je, že za posledných viac než 100 rokov vyhrávajú iba republikáni alebo demokrati. Preto aj tieto voľby majú dvoch favoritov, no kandidátov je tam viacero.

  • Demokratická strana (D) má najdlhšiu históriu na svete a jej trvanie sa datuje nepretržite už od roku 1828. Typickou farbou demokratov je modrá a ich maskotom je osol. Demokratickými prezidentmi boli napríklad Barack Obama, Bill Clinton (manžel súčasnej prezidentskej kandidátky Hillary Clinton), J. F. Kennedy.
  • Republikánska strana (R) vznikla v roku 1854, jej typickou farbou je červená a maskotom je slon. Prezidentmi za túto stranu boli napríklad George Bush, Ronald Reagan alebo Abraham Lincoln.

Záujemcovia o post hlavy Spojených štátov amerických začínajú oznamovať svoju kandidatúru približne 2 roky pred skladaním prísahy. V tomto čase si kandidáti skladajú volebné tímy a cestujú po jednotlivých štátoch, aby si získavali priaznivcov. Volebný tím kandidáta má stovky pracovníkov či dobrovoľníkov. Ohlásiť kandidatúru môže každý, kto vyzbiera od svojich priaznivcov aspoň 5 000 amerických dolárov, alebo túto čiastku utratí na svoju kampaň.

Prečítajte si tiež:
Typy učiteľov podľa Naked Bananas! Je tvoj učiteľ notorik, úchyl alebo zasadnutý?

Celkový priebeh volieb sa skladá z piatich častí:

    1. Primárne voľby
    2. Konventy
    3. Kampaň
    4. Prezidentské voľby
    5. Prezidentská prísaha

Pokračovanie na ďalšej strane

1. časť: Primárne voľby

Je nutné spomenúť, že voľby v USA prebiehajú nepriamo, takže všetci oprávnení voliči rozhodujú o svojom prezidentovi až v utorok po prvom novembrovom pondelku. Na začiatku celého tohto volebného kolotoča sa však konajú primárne voľby, v ktorých hlasujú len registrovaní voliči daných strán.

Tieto voľby sa konajú preto, že záujemcov je veľa a strana musí vybrať iba jedného. Nevolí sa však priamo prezidentský kandidát, ale delegát.

Obe strany si organizujú vlastné primárne voľby a tie sa dokonca v jednotlivých štátoch odlišujú a určujú si, či môžu hlasovať všetci voliči, alebo iba voliči danej strany, alebo voliči, ktorí nie sú členmi inej strany.

Prvé primárne voľby sa konajú tradične v štáte Iowa na prelome januára a februára. Potom sa tieto voľby konajú v New Hampshire, Južnej Karolíne a Nevade. Rozhodujúci je však takzvaný Super Tuesday (Super utorok), kedy sa voľby konajú naraz vo všetkých štátoch.

 

2. časť: Konventy

Začiatkom leta sa začínajú konať celonárodné stranícke zrazy, ktoré sa nazývajú konventy. Už tradične organizuje prvý konvent opozičná strana. Na ňom delegáti, ktorí boli zvolení v primárnych voľbách, vyhlasujú konečnú nomináciu na straníckeho prezidenta a viceprezidenta USA.

 

3. časť: Kampaň

Keď skončia konventy, sú mená výsledných dvoch kandidátov známe a tak môže začať kampaň. V tejto časti sa kandidáti snažia presvedčiť voličov, že práve oni si zaslúžia získať ich hlasy. Najväčšia pozornosť pri kampani sa venuje štátom, v ktorých sú preferenčné percentá veľmi tesné.

V septembri a októbri sa konajú prezidentské debaty, ktoré sú vysielané naživo a z pravidla sú poriadne ostré. Tieto debaty sa obvykle konajú na akademickej pôde.

Prečítajte si tiež:
Ste v strese? Máte pred sebou cestu k skvelej pamäti a bystrému rozumu!

images

Pokračovanie na ďalšej strane

4. časť: Prezidentské voľby

Voľba americké prezidenta vrcholí v novembri, ako sme už spomínali, v utorok, po prvom pondelku. V niektorých štátoch je dokonca tento deň vyhlásený za štátny sviatok. Vo väčšine štátov je možné voliť predčasne prostredníctvom pošty.

Možnosť voliť má viac ako 200 miliónov američanov. Keď sa všetky hlasy spočítajú, svet spozná meno prezidenta, no zatiaľ je to neoficiálne. Oficiálne výsledky budú až 13. decembra. Vtedy zasadá tzv. Zbor voliteľov (Electoral College), ktorí odvolia prezidenta tak, ako hlasovali ľudia v klasických voľbách v ich štáte. Voliteľov je 538, to znamená, že každý štát v ňom má niekoľko zátupcov, ktorých počet je stanovený súčtom počtu zástupcov štátu v Snemovni reprezentantov a v Senáte amerického kongresu. Volitelia skoro všetkýh štátov volia podľa pravidla “víťaz berie všetko”,čiže všetci volitelia ich štátu hlasujú za toho kandidáta, ktorý získal najvyšší počet hlasov v ich štáte. Môže a tak kľudne stať, že kandidát, ktorý celkovo získa viac hlasov ako protikandidát, nebude nakoniec víťazom volieb. Stalo sa to napríklad aj v roku 2000. Zbor voliteľov je však čisto formálna záležitosť a v zásade neovplyvňuje výsledky volieb občanov. 

Niektoré štáty volia už desiatky rokov rovnako, to znamená, že sú buď republikánske alebo volia demokratického kandidáta, nech je to ktokoľvek. Volebná kampaň sa tak koncentruje najmä na tie štáty, ktoré sú nerozhodné. 

5b944856b2cb3b05fae289791ec5a7ba
červené štáty sú za republikánov, Modré za demokratov. Predpokladá sa tak, že v “červených štátoch” budú voliť Trumpa a v “modrých štátoch” Clintonovú.

 

Kandidáti sa tak snažia získať najväčší počet hlasov v štátoch, ako New York, Texas či Kalifornia, pretože všeobecne platí, že ten, kto vyhrá v najľudnatejšej Kalifornii, získa približne rovnaký počet hlasov vo všetkých ostatných štátoch dokopy.

 

 

5. časť: Prezidentská prísaha

Slávnostná inaugurácia prebieha 20. januára (ak tento dátum pripadá na nedeľu, tak sa slávnosť presúva na 21. januára) vo Washingtone D.C. Okolo obeda nový prezident zloží prísahu a popri jej skladaní má ruku na Biblii. Podobná povinnosť čaká i nového viceprezidenta.

Prísaha znie: „Ja (meno) slávnostne prisahám, že budem čestne vykonávať funkciu prezidenta Spojených štátov a zo všetkých svojich síl budem zachovávať, strážiť a brániť Ústavu Spojených štátov.“

 

Zdroj: chcidoameriky.cz

Máte tip? napíšte nám mailom

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií