Z trezoru banky na pulty vydavateľstva: Tajné zápisky mŕtvej Renii Spiegel

V týchto dňoch vydali tajné zápisky mŕtvej Renii Spiegel. Mladučkú dievčinu začali média prezývať „poľská Anna Franková.“

Známe a najmä bolestivé dielo Anny Frankovej, v podobe tajného denníka sa dostalo na pulty kníhkupectiev azda do celého sveta. Anna však nebola  jediná, ktorá si viedla tajný denník. 

Svet spoznal nové tajné zápisky od Renii Spiegel. Na 700 stranách vykresľuje vtedajšie prenasledovanie Židov, bombardovanie ulíc, tajné sny seba ako mladého dievčaťa, ako aj veľkú chuť prežiť.

View this post on Instagram

I have always felt a strong connection to the past. My life and work are filled with historical objects, which pull me into their stories. A diary is particularly compelling, because it holds a life story within its pages — Renia Spiegel’s diary holds the secrets of a Polish teenage girl coming of age during the horrors of the Holocaust – and it haunts with the unrealized potential of a life cut short. As I read the translation of the diary, with teary eyes, I scribbled notes of the mood and emotion I hoped to capture in creating the Smithsonian images. When I actually got to see and touch the diary I was struck by its physical weight, scent, and how the well-worn pages were filled with affectionate doodles, ink splotches and exquisite penmanship. By @claire__rosen #neverforget #connectingpasttopresent #holocaust #holocaustdiary #diary #reniaspiegel #elizabethbellak #alexandrabellak @fujifilmx_us @thepostoffice_nyc @qnardi @smithsonianmagazine

A post shared by Smithsonian (@smithsonianmagazine) on Nov 24, 2018 at 3:52pm PST

Sestra nedokázala prečítať všetko, čo Renia napísala

Poľské židovské dievča menom Renia Spiegel, ktoré snívalo o tom, že sa raz stane spisovateľkou, si začalo viesť zápisník už ako pätnásťročná. Čerstvo vydanú knihu odborníci porovnávajú s denníkom Anny Frankovej. Jej sestra Elizabeth o zápiskoch alebo ak chceme, denníku povedala: „Čítala som iba niektoré z nich, pretože som vždy plakala,“ prezradila pre BBC.

https://www.instagram.com/p/B23sGLVIOSU/

Elizabeth, ktorá zmenila svoje meno na Ariana, si spomína na svoju sestru ako na „veľmi tiché a veľmi zamyslené dievča,“ ktorá jej bola ako náhradná matka. „Bola veľmi inteligentná. Bola vedúcou literárneho programu vo svojej škole. A bola veľmi, veľmi láskavá,“ povedala takto rozcítene o svojej mŕtvej sestre.  

View this post on Instagram

Elizabeth Bellak, Renia Spiegel’s younger surviving sister, whose own story is equally compelling. A tiny firecracker with a generous spirit, beautiful blue eyes, red lipstick and sparkly green eyeliner. Now in her eighth decade, she radiates life, captivates with her enthusiasm and enchants with her storytelling. I felt so privileged to have met her and her daughter, Alexandra. Picture 2 – Elizabeth wearing a traditional vest from her childhood folk costume in Poland and holding an old photo of her sister, Renia, pictured in full traditional dress. Picture 3 – Elizabeth holding Renia’s diary, wearing coral colored beads, a set of matching necklaces she and her sister both had and one of the few possessions Elizabeth was able to keep from her childhood in Poland. By @claire__rosen for @smithsonianmagazine @qnardi @thepostoffice_nyc @fujifilmx_us #rememberhistory #holocaust #neverforget #reniaspiegal #diary #holocaustdiary #holocaustsurvivor #elizabethbellak #alexandrabellak #portraiture

A post shared by Smithsonian (@smithsonianmagazine) on Nov 25, 2018 at 5:44pm PST

Okrem krutosti holokaustu však ukazujú zápisky oveľa viac. „Uprostred príbehov hrôzy však Renia – ktorá sa usilovala byť básnikom – popísala, že sa prvýkrát zamilovala do chlapca menom Zygmunt Schwarzer. Podelili sa o svoj prvý bozk predtým, ako sa nacisti dostali do jej mesta,“ informuje o tom BBC.

Posledné slová v zápiskov písané mužskou rukou

Dievčinu  objavili nemeckí vojaci v roku 1942 v podkroví domu. Mala vtedy 18 rokov. Zastrelili ju v júli 1942. Zygmunt Schwarzer zápisník našiel a dopísal posledné pasáže o jej smrti. Zygmunta následne deportovali do Osvienčimu,  ale „v tábore smrti“ prežil. Neskôr pôsobil ako lekár v americkej armáde.

V roku 1950 odcestoval Zygmunt Schwarzer do New Yorku aby predal rodine opatrovaný  zápisník. „Bolo to šokujúce vidieť,“ povedala Elizabeth.

Elizabeth si nedokázala prečítať zápisky, preto ich uložila na dlhé roky do bankového trezoru. Svedectvo Renii Spiegel sa v týchto dňoch dostalo na svetlo sveta po 70 rokoch pod názvom Renia’s Diary – A Young Girl’s Life in the Shadow of the Holocaust (Reniin denník: Život mladého dievčaťa v tieni holokaustu) pod hlavičkou britského vydavateľstva Ebury Press. Časť zápiskov bola zverejnili skôr, teraz vychádzajú v kompletnom vydaní.

Prečítajte si tiež :

Yolocaust: projekt, ktorý upravuje hlúpe selfíčka z Berlínskeho Pamätníku holokaustu