fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Viete, čo predchádzalo Augustu ’68? Pozrite si prehľad historických udalostí

Máte tip? napíšte nám mailom

Tento dátum sa často spomína. Viete však, aká bola v našom štáte v tom období situácia, kto bol Dubček, Biľak či Brežnev?

Medzi množstvom veselých zaujímavostí a odľahčených tém sme sa dnes rozhodli pridať aj tento článok – pretože si myslíme, že každý by mal poznať históriu svojho národa. A povedzme si pravdu: keby sa nás teraz niekto spýtal, čo vieme o Auguste ’68, čo by sme vedeli povedať? Možno by sme zo seba dostali dve-tri vety o tom, že tomu predchádzala Pražská jar a v auguste na naše územie prišli tanky. To je asi tak všetko.

A pritom to boli udalosti, ktoré by mali pohnúť každým z nás.

Slovensko si pripomína už pol storočia od invázie sovietskych a spojeneckých vojsk na územie Československa (ČSSR) v noci z 20. na 21. augusta. Pozrite si chronológiu udalostí spred 50 rokov, ktoré predchádzali obsadeniu ČSSR a ktoré vošli do dejín pod pomenovaním Pražská jar.

3. – 5. januára

Plénum ÚV KSČ rozhodlo oddeliť funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky. Prezident Antonín Novotný bol zbavený funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Na menovaní jeho zástupcu sa predsedníctvo nemohlo dohodnúť. Vďaka kompromisu bol zvolený dovtedajší prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček.

22. – 24. februára

Na oslavy 20. výročia Víťazného februára, teda uchvátenia moci komunistami, prišiel do Prahy najvyšší sovietsky predstaviteľ Leonid Iľjič Brežnev. Vyslovil nespokojnosť s politickým vývojom v ČSSR a prinútil Dubčeka, aby zmenil text svojho prejavu, ktorý pripravil na slávnostné zasadanie ÚV KSČ, lebo považoval niektoré jeho formulácie za nesprávne.

22. marca

Verejnosťou neobľúbený Antonín Novotný rezignoval na funkciu prezidenta štátu.

23. – 24. marca

V Drážďanoch sa konalo stretnutie vedúcich predstaviteľov Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR s československou delegáciou, ktorú tvorili Alexander Dubček, Jozef Lenárt, Oldřich Černík, Drahomír Kolder, Vasiľ Biľak. Odznela tu kritika pomerov v ČSSR, ktoré boli označené termínom plazivá kontrarevolúcia.

Alexander Dubček, symbol socializmu s ľudskou tvárou. Zdroj: napalete.sk

29. marca

Popri Zväze spisovateľov vznikol Klub nezávislých spisovateľov. Na jeho čele bol Václav Havel, dramatik a po Novembri ’89 prezident Česko-Slovenska, resp. Českej republiky.

30. marca

Národné zhromaždenie na návrh Alexandra Dubčeka zvolilo za prezidenta republiky Ludvíka Svobodu. Symbolicky položil vence na hroby svojich predchodcov Klementa Gottwalda a Antonína Zápotockého, ale i Tomáša G. Masaryka a Edvarda Beneša.

1. – 5. apríla

Na zasadaní ÚV KSČ bol prijatý Akčný program KSČ, ktorý obsahoval posilnenie slobody tlače, dostupnosť spotrebného tovaru a možnosť vlády viacerých strán. Na dva roky naplánované zmeny sa mali týkať oblasti občianskych práv, politického systému, ekonomiky a kultúrnej a zahraničnej politiky. Naplánovaná bola aj postupná federalizácia štátu na dve rovnoprávne časti.

5. apríla

Vznikol Klub angažovaných nestraníkov (KAN).

8. apríla

Vymenovaná bola nová vláda, na čele ktorej stál premiér Oldřich Černík.

18. apríla

Z funkcie predsedu Národného zhromaždenia odstúpil Bohuslav Laštovička a nahradil ho Josef Smrkovský.

24. – 25. apríla

Do Československa prišiel hlavný veliteľ Varšavskej zmluvy Ivan I. Jakubovskij, ktorý rokoval o vojenskom cvičení na našom území plánovanom na máj, hoci pôvodný termín bol október. Minister obrany Martin Dzúr odmietol konanie cvičenia, ale Predsedníctvo ÚV KSČ mu 30. apríla uložilo urýchliť jeho prípravu.

Prečítajte si tiež:
Toto je 10 detí, ktoré dokázali vraždiť. Neuveríš, aké beštiálne veci spravili

POKRAČOVANIE NA DRUHEJ STRANE →

3. mája

V Národnom zhromaždení bolo schválené programové vyhlásenie vlády. Jednou z hlavných úloh bola príprava federácie.

4. mája

V Moskve prebehli rokovania na najvyššej úrovni. Československá delegácia Dubček, Černík, Smrkovský a Vasiľ Biľak si vypočuli od Brežneva ostrú kritiku pomerov v ČSSR. Sovietske vedenie žiadalo rázne opatrenia proti antisocialistickým a pravicovým silám.

29. mája – 1. júna

Na zasadaní ÚV KSČ sa rokovalo o politickej situácii v krajine. Stretli sa dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Prijatá rezolúcia bola namierená proti extrémom zľava aj sprava a Akčný program KSČ označila za pozitívny.

19. júna

V Prahe-Ruzyni sa konal zraz Ľudových milícií. Stretlo sa tu asi 10.000 ich príslušníkov, ktorí vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocenské zákroky. Akcia vyvolala vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie milícií.

20. – 30. júna

V Československu sa konalo vojenské cvičenie štátov Varšavskej zmluvy pod názvom Šumava. Pôvodne malo trvať od 20. do 30. júna, sprevádzal ho však neustály odklad odchodu vojsk z nášho územia a posledné sovietske jednotky odišli až koncom júla. Táto akcia bola nácvikom na vojenskú intervenciu. Odďaľovanie odchodu vojsk zvyšovalo napätie a posilňovali sa protisovietske nálady.

24. – 26. júna

Národné zhromaždenie schválilo ústavný zákon o príprave federatívneho usporiadania ČSSR.

25. – 26. júna

Parlament schválil zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení obetí komunistickej diktatúry a novelu tlačového zákona v tom zmysle, že cenzúra je neprípustná.

 

Zdroj: SITA/Ján Lörincz

27. júna

Spisovateľ Ludvík Vaculík vydal manifest 2000 slov. K napísaniu textu ho inšpirovali vedci Otto Wichterle, chemik a vynálezca gélových kontaktných šošoviek, lekár Jan Brod, lekár Otakar Poupa a imunológ Miroslav Holub, ktorý zároveň patril k najvýznamnejším českým básnikom. Dokument vyšiel vo viacerých novinách a časopisoch. Nabádal k rozvoju ľudového hnutia a k podpore demokratizačného procesu, zároveň však varoval pred antikomunizmom. Reakcia komunistov bola veľmi rýchla a ostrá. Ešte v deň zverejnenia sa zaoberalo výzvou na mimoriadnom zasadnutí predsedníctvo Ústredného výboru KSČ. Leonid Brežnev označil výzvu za “nástup síl, ktorý navodí kontrarevolučnú situáciu”.

4. júl

Vedenie KSČ bolo pozvané na rokovanie s “bratskými stranami” do Varšavy o vnútorných pomeroch v ČSSR, predsedníctvo ÚV KSČ, ktoré si bolo vedomé hrozieb ultimatívnych požiadaviek zo strany “spojencov”, nakoniec (po rokovaniach 8. a 12. júla) rozhodlo navrhnúť namiesto spoločnej schôdzky dvojstranné rozhovory.

10. júl

Poslanci Národného zhromaždenia zvolili 150 poslancov Českej národnej rady ako najvyššieho zákonodarného orgánu Čiech, za predsedu bol zvolený Čestmír Císař.

14. – 15. júl

Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili Brežnevov koncept otvoreného listu adresovaného KSČ, podľa názoru “päťky” sa v Československu organizačne stmelila kontrarevolúcia. Obsah listu bol zmesou veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby (Brežnevova doktrína s právom zasahovať do vnútorných záležitostí socialistických krajín).

17.- 19. júl

Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo odpoveď na varšavský list, vyvracalo obvinenia, odmietlo myšlienku o internacionálnej pomoci “päťky” v snahe brániť socializmus v inej krajine. 19. júla odpoveď schválil Ústredný výbor KSČ. Po zverejnení varšavského listu a odpovedi naň vypukla lavína súhlasných rezolúcií, telegramov a listov od verejnosti. To viedlo k zjednoteniu občanov, k posilneniu dôvery vo vedenie KSČ (78 % občanov).

Prečítajte si tiež:
Speváčka sa na zápas nedostavila, tak sa stal hviezdou zápasu policajt. VIDEO

POKRAČOVANIE NA DRUHEJ STRANE →

29. júl – 1. august

V Čiernej nad Tisou v železničnom vagóne sa stretli členovia vedenia KSČ a KSSZ, schôdzi predchádzalo tzv. Posolstvo československým účastníkom, ktorého autorom bol spisovateľ Pavel Kohout. Hneď po zverejnení sa začalo živelné podpisovanie Posolstva (cez 1 milión podpisov za tri dni). Rokovanie bolo veľmi dramatické, vedenie KSČ vystupovalo nejednotne (traja z členov Kolder, Biľak a Švestka sa stotožňovali so sovietskymi argumentmi). Sovietska strana stupňovala tlak na československú reformu, žiadne dohody neboli podpísané, avšak sovietska delegácia odchádzala s predstavou záväzkov vedenia KSČ bojovať proti antisocialistickým silám. Počas rokovania vznikla v krajine živelná masová akcia nazvaná Fond republiky, začala sa formou dobrovoľných pracovných zmien a rozšírila sa v podobe peňažných darov a zlata na tzv. zlatý poklad republiky (do 21. augusta dosiahli dary výšku 190,5 milióna Kčs a 60 kilogramov zlata).

30. júl

Moskovská Pravda uverejnila list 99 zamestnancov pražskej Pragovky s výzvou na mocenský zásah zo strany ZSSR.

3. august

V Bratislave sa na konferencii stretli predstavitelia ZSSR, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska, Maďarska a ČSSR a podpísali Bratislavskú deklaráciu. Sovietsky zväz vyjadril zámer intervenovať v ktorejkoľvek krajine Varšavskej zmluvy, ak v nej dôjde k zavedeniu buržoázneho pluralitného systému. Po skončení bratislavskej konferencie sovietske vojská, ktoré boli v krajine od šumavských manévrov, opustili Československo, avšak zostali zhromaždené v blízkosti hraníc krajiny.

Zdroj: SITA/Ján Lörincz

9. – 11. august

Na návštevu Prahy prišiel prezident Juhoslávie Josip Broz Tito. Jeho návšteva prispela k prevažujúcemu optimizmu a nádejam, že nebezpečenstvo zásahu “päťky” nehrozí.

17. august

Maďarský najvyšší stranícky predstaviteľ János Kádár sa v Komárne na vlastnú žiadosť stretol s Alexandrom Dubčekom. Tlmočil mu veľkú nespokojnosť Moskvy s vývojom v Československu a upozorňoval na možné vážne dôsledky (vojenskú intervenciu).

18. august

Na rokovaní v Moskve päť zainteresovaných krajín Varšavskej zmluvy schválilo plán invázie. Od polovice augusta začala na území NDR vysielať rozhlasová stanica Vltava v českom jazyku.

20. – 21. august

V Prahe sa začalo o 14. hodine zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Počas zasadania prišla o 23.30 h prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami “socialistickej päťky” (ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska). Za tejto dramatickej situácie došlo ku schváleniu rozkazu ministra obrany Martina Dzúra, aby armáda nekládla odpor a bolo vydané Prevolanie ku všetkému československému ľudu, v ktorom sa uvádzalo, že vojská obsadzujú ČSSR proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia.

Ikonická fotografia Ladislava Bielika sa stala symbolom Augusta ´68. Zdroj: SME/Ladislav Bielik

Na vpáde do Československa sa zúčastnilo 27 bojových divízií. Skupina A (sovietske a poľské jednotky) začali nástup z priestoru Legnice – Krakov (Poľsko). Skupina B (jednotky ZSSR a NDR) z Görlitzu, Zittau, Drážďan a Kliegenthalu (NDR). Skupina C (sovietske, maďarské a bulharské jednotky) z oblasti Györu (Maďarsko). Intervenčným jednotkám v počte 750.000 vojakov s 800 lietadlami, 6300 tankami a 2000 delami a raketami velil generál J. G. Pavlovskij.

V tejto súvislosti dávame do pozornosti aj projekt spytajsavasich.sk, kde si môžete prečítať svedectvá rodičov, starých rodičov, susedov o tom, čo robili počas vpádu vojsk a ako si spomínajú na tieto udalosti. Zároveň vznikol aj rovnomenný dokument, ktorý tvorcovia premietali včera a dnes vo viacerých slovenských mestách. Kedy (a či vôbec) bude dostupný online, zatiaľ nevieme.

Zdroj: http://www.teraz.sk/slovensko/serial-chronologia-udalosti-z-roku-1/343763-clanok.html

Foto: https://t4.aimg.sk/magaziny/HbZk1CBfScfZn7iAyszQNA~Tieto-fotografie-vznikli-22-8-1968.jpg?t=LzgwMHg0NTAvc21hcnQ%3D&h=ZjtCl07QWVX3uwssMks7PQ&e=2145916800&v=2https://www.napalete.sk/wp-content/uploads/2016/11/a18f63b72cfbbb067a638ae5edb646ba.jpghttps://img.joj.sk/rx/30e81ac3b3f44b542bd006e4344365ea.jpghttps://cloudia.hnonline.sk/r960x/1322669fa2b55e7d52a61c1957b5c99e.jpghttps://u.smedata.sk/blog/article/2/48/488902/488902_article_photo_bratislava_900x.jpeg?r=27bp

 

Máte tip? napíšte nám mailom

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií