Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Zdravotná sestra prehovorila: Čo ľutujú ľudia na smrteľnej posteli najčastejšie?

Pokiaľ sme mladí a zdraví, ľútosť prejavovať nezvykneme, pretože ešte stále máme dosť času na zmenu. Ale nikto nikdy nevie, koľko času má…

Keď Američanka Bronnie Ware dlhé roky pracovala v zamestnaní, ktoré ju nenapĺňalo, vytýčila si jasný cieľ – nájsť si prácu, ktorá ju bude baviť a ktorá nechá v jej duši odozvu. Začala sa venovať starostlivosti o nevyliečiteľne chorých pacientov na smrteľnej posteli.

Každý deň bola v kontakte s pacientmi, ktorí svoj život už prežili. Počúvala ich životné príbehy, príhody a, žiaľ, aj ľútosť. Prišla k zaujímavým postrehom a podelila sa s nimi na svojom blogu. Hovorí o piatich najčastejších vyslovených veciach, ktoré jej pacienti ľutovali.

Ľutujem, že som si nedovolil byť viac šťastný

Je to zvláštne, ale toto je častou príčinou ľútosti. Mnoho ľudí si až na konci života uvedomí fakt, že šťastie je voľba. Celý život sa prispôsobovali a žili v zajatí vlastných starých zvykov. Ich emocionálny i fyzický stav sa im zdal pohodlný a tým sa stali jeho otrokmi. Strach zo zmeny ich nútil sa pred sebou i pred inými tváriť, že sú so svojim životom spokojní, no v hĺbke duše túžili do svojho života priniesť viac smiechu, radosti, hlúpostí a bláznovstiev.

„Keď ste na svojej smrteľnej posteli, to, čo si o vás myslia iní, je úplne mimo vašej mysle. Aké úžasné by bolo byť v tom momente schopný odísť a znovu sa smiať…“

Ľutujem, že som neudržiaval vzťahy s priateľmi

Nielen rodina, ale aj priatelia zohrávajú v našom živote dôležitú úlohu. Mnohí až v posledných dňoch, hodinách a minútach svojho života pochopili ako veľmi sú priatelia dôležití. Bohužiaľ, k tomuto poznaniu prišli už príliš neskoro a ich priateľov sa nepodarilo včas vyhľadať. Uvedomili si, že šnúra každodenných všedných záležitostí ich omotala natoľko, že si nedokázali nájsť ani chvíľku pre tých, ktorých nechceli opustiť do konca života. Väčšina ľudí ľutuje, že nevyvinula dosť úsilia a nevenovali dostatok času udržiavaniu vzťahov so svojimi priateľmi.

Ak máte pri sebe priateľov, ktorí pri vás stáli v dobrom i v zlom, viete si určite vážiť cennosť takéhoto priateľstva.

Ľutujem, že som nemal dosť odvahy, aby som priznal svoje city

Niekedy je veľmi ťažké vyjadriť svoje city naplno. Množstvo umierajúcich skrývalo svoje city len preto, aby si zachovali dobré vzťahy s inými. V dôsledku tohto zmenili svoj život na sprostredkovanú existenciu a nikdy sa nestali tými, kým v skutočnosti boli a mohli byť. Mnoho ochorení, ktoré sa prejavili v neskoršom veku, boli dôsledkom horkosti a pocitu ublíženia, ktoré sa rozhodli nedať najavo.

„Nemôžeme kontrolovať reakcie druhých. Ľudia môžu spočiatku reagovať zmätene ak zmeníte spôsob svojej rétoriky, no nakoniec porastie celý váš vzťah do novšej a zdravšej úrovne. Buď urobíte tento krok, alebo vypustíte nezdravé vzťahy zo svojho života. V každom prípade vyhráte.“

Ľutujem, že som príliš veľa pracoval

Najčastejšia ľútosť pacientov. Všetci potrebujeme z niečoho žiť a platiť účty. Práca a nekonečné naháňanie sa za peniazmi by sa však nemali stať prioritou.

Ponorení do víru každodenných pracovných povinností vôbec nevnímali, ako dospeli ich deti, ako vyrastali ich vnúčatá, ako zostarli oni sami, ako sa vytratili vzťahy s ich najlepšími priateľmi. Podobnú ľútosť prejavovali i ženské pacientky. No vzhľadom na to, že pacientky patrili k staršej generácii, táto ľútosť sa prejavovala len výnimočne, pretože nemuseli pracovať toľko, koľko väčšina žien dnes. Tí, čo ale prepracovaný čas ľutovali, ho ľutovali skutočne veľmi.

Ľutujem, že som nemal dosť odvahy prežiť svoj život tak, ako som chcel ja a nie ako chceli iní

Toto je najrozšírenejší dôvod na ľútosť. Umierajúci si uvedomujú, že svoj život už prežili a keď sa obzrú späť, vidia svoje sny a plány, ktoré ostali nenaplnené. Väčšine sa nepodarilo zrealizovať ani polovicu toho, o čom snívali. Niektorí tieto sny nenaplnili z toho dôvodu, že uprednostnili sny iných pred vlastnými, no niektorým v tom bránila len vlastná pasivita.

„Je veľmi dôležité pokúšať sa plniť si aspoň niektoré zo svojich snov. Od chvíle, kedy stratíte svoje zdravie, bude už neskoro. Zdravie nám prináša slobodu, a to si len málokto uvedomuje, pokiaľ ho nestratí.“

Človek si nemôže byť istý tým, že má ešte celý život pred sebou a spoliehať sa na zajtrajšok. Pamätajte si tieto veci a snažte sa prežiť každý deň tak, aby ste to na smrteľnej posteli nemuseli ľutovať.

Zdroj Bronnie Ware Eduworld
Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií