Nelichotivé správy OSN: Až miliónu druhov živočíchov a rastlín hrozí vyhynutie, niektorým dokonca už najbližšie desaťročia

V pondelok Organizácia spojených národov (OSN) zverejnila správu o problematike ničenia prírodných zdrojov. Ide vôbec o prvú zhrňujúcu správu OSN o stave prírody za 15 rokov, píše teraz.sk.

Na 1800 stranách sa uvádza i to, že z odhadovaných 8 miliónov druhov až jeden milión vymiera obrovskou rýchlosťou –  10- až 100-násobne vyššou ako za posledných desať miliónov rokov.

„Ohrozená je takmer polovica všetkých druhov obojživelníkov (40 %), tretina koralových útesov (takmer 33 %) a viac ako tretina morských cicavcov. Z 59 druhov rají a žralokov hrozí 17 z nich vyhynutie,“ uvádza sa v správe, na ktorej pracovalo vyše 450 vedcov a diplomatov z IPBES (Medzinárodnej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby) počas troch rokov.

BREAKING: The IPBES has published a new study on biodiversity and extinction. It has been found that around 1 million animal and plant species are now threatened with extinction, many with it within decades, more than ever before in human history. #ThisIsZeroHour pic.twitter.com/5nCWux9RaB

— Zero Hour (@ThisIsZeroHour) May 6, 2019

Ničíme lesy, vzduch, pôdu aj oceány

„Zmeny, ktoré nastali v dôsledku desaťročí ničenia a znečisťovania lesov, oceánov, pôdy a ovzdušia, ohrozujú spoločnosť prinajmenšom rovnako ako klimatická zmena,“ uviedol Robert Watson, vedúci skupiny, ktorú OSN poverila zostavením správy.

Závratnou rýchlosťou miznú aj  milióny hektárov dažďových lesov, čoho príčinou je najmä chov dobytka či plantáže palmového oleja. V tejto súvislosti dávame do pozornosti článok o Slovákovi, ktorý v Kostarike zachraňuje pralesy.

Ďalším faktom je aj nárast počtu obyvateľstva a s tým súvisiaci rastúci konzum.

Biomasa voľne žijúcich cicavcov klesla o 82 %, prirodzené ekosystémy stratili približne polovicu svojej plochy… Nielen suchozemské druhy sú v kritickom ohrození. Každý rok putujú do našich riek, morí a oceánov tony ťažkých kovov, rozpúšťadiel, toxických látok a iného odpadu, čo je dôsledkom úhynu morských živočíchov.

„Stratili sme veľa času, konať musíme teraz,“ povedal Watson z IPBES.

Na jeseň minulého roka sme zverejnili rozhovor s vojnovým a dokumentárnym fotografom Jánom Husárom, ktorý plánoval v Keni nafotiť posledného samca nosorožca severného bieleho (tuponosého). Zatiaľ čo čakal na rôzne povolenia len niekoľko desiatok kilometrov od neho, museli ho eutanazovať. Príklad nedávno vyhynutého druhu.

„Dopady sú skutočne zlé a bez drastického zásahu sa zhoršia,“ uvádzajú autori. Nečudo, že napríklad žiaci a študenti po celom svete (aj na Slovensku) nasledujú príklad Grety Thunbergovej, ktorá začala v piatky vynechávať školu a namiesto toho štrajkovala pred švédskym parlamentom, aby upozornila na to, že vláda nepovažuje klimatické problémy za prioritu a veľa v tejto veci nekoná. Teraz je nominovaná na Nobelovu cenu za mier.

Nemilé štatistiky

• Od roku 1970 sa poľnohospodárska úroda strojnásobila.
• Výrub lesov sa takmer zdvojnásobil.
• Ročne sa vyťaží 60 miliárd ton obnoviteľných, ako i neobnoviteľných surovín a prírodných zdrojov. To predstavuje viac než dva razy toľko ako v roku 1980.
• Mestá zaberajú dvakrát väčšiu rozlohu ako v roku 1992.
• V porovnaní s rokom 1980 je znečistenie odpadom z plastov desaťkrát vyššie.

5 hlavných dôvodov

Tím odborníkov zhrnul päť dôvodov, ktoré najviac ovplyvňujú úhyn druhov a znehodnocovanie prírody:

• zmenšovanie a degradácia biotopov,
• ilegálny lov zvierat,
• globálne otepľovanie,
• znečisťovanie životného prostredia a
• invazívne druhy, ako sú potkany, komáre, hady a rastliny, ktoré sa do iných krajín dostanú na lodiach či lietadlách.

https://twitter.com/i/status/1125404812856766465

„Nemôžeme už ďalej ničiť rozmanitosť života a ekosystémov. Je to naša zodpovednosť voči ďalším generáciám,“ povedala Audrey Azoulay, generálna riaditeľka UNESCO.

Tak čo, aj vy máte pocit, že takto prihrávame našu planétu budúcim generáciám?

Zdroj titulnej foto: Ján Husár