fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Stavebný inžinier z Tešedíkova dostal Oscara za ekodom v Kostarike. Teraz zachraňuje pralesy

Každý robí, čo je v jeho možnostiach a schopnostiach. Niekto stojí na námestí a demonštruje, iný zbiera podpisy na petície, odpad v našich lesoch a riekach alebo napríklad robí osvetu prostredníctvom článkov či kníh. Slovák Peter Garčár zachraňuje pralesy v Kostarike.

O Petrovi pred pár rokmi písalo viacero slovenských aj českých médií. Za pozornosť, ktorej sa mu dostalo, môže jeho inovatívne riešenie závesného ekodomu v kostarickom pralese vo výške 25 metrov nad zemou. Disponuje toaletou, z ktorej sa stáva kompost, elektrinu vyrába solárny panel, na umývanie zachytávajú dažďovú vodu a zábradlie je z bambusu a plexiskla.

Zdroj: uk.gofundme.com

Úplne najlepšie na tom všetkom je, že strom nijako netrpí. Keďže dom nemá žiadne pevné základy, dá sa jednoducho rozobrať a premiestniť na iný strom. Ocenili to aj odborníci, ktorí Petrovi v roku 2012 udelili prestížne ocenenie World Responsible Tourism Awards – pomyselného Oscara v oblasti zodpovedného turizmu.

Živé stromy zarobia viac

A napokon, živý strom zarobí viac ako vyťatý. Garčár týmto upozorňuje na odlesňovanie dažďových pralesov, ktorým sa právom hovorí pľúca planéty. Na ich pôvodných miestach vznikajú kávové plantáže, pestujú sa ananásy, palmy na olej alebo slúžia ako pastvina pre dobytok. (S tým súvisí aj extrémna spotreba mäsa, o ktorej sme písali v tomto článku.)

Jedna noc v stromodome stojí okolo 160 dolárov, čo v prepočte vyjde na 140 eur. Peter verí, že takéto riešenia by sa dali aplikovať aj v iných pralesoch po celom svete. Týmto spôsobom môžeme využiť to, čo nám príroda poskytuje, bez toho, aby sme ju úplne zdevastovali.

View this post on Instagram

🐒 Howler monkey #dnescestujem #travel

A post shared by Žofia Botková (@sofiabotk) on

Spomína, že v začiatkoch boli ľudia zdržanliví a stavbe veľmi nedôverovali (25 metrov nad zemou a bez pevného ukotvenia?!), no v súčasnosti sú takmer nonstop obsadení. Kto by predsa nechcel okúsiť noc uprostred džungle s výhľadom na prales a len pár metrov od pláže?

Kúpil už 25 hektárov pralesa

Stavebný inžinier (a nepochybne aj dobrodruh) sa na Kostariku dostal pred vyše 20 rokmi kvôli pracovnej zákazke. Nádherná krajina, rozlohou aj počtom obyvateľov podobná Slovensku, a bezprostrední ľudia ho zlákali na život v džungli.

Zdroj: facebook.com/Amazing Treehouse and Nature Observatorio in Manzanillo, Costa Rica

Od tamojších obyvateľov (z kmeňa Naso Teribe) sa učil, ako žiť v súlade s prírodou, ktoré rastliny môže jesť a ktoré, naopak, sú nebezpečné; na oplátku ich zas on naučil liezť po lane či zdokonaľovať sa v angličtine. Sám hovorí, že žije (s)pokojný život a nič mu nechýba. Čo mu však nedávalo spávať, bolo práve odlesňovanie pralesov.

V Kostarike si človek môže kúpiť pôdu prislúchajúcu k dažďovému lesu. Práve takýmto spôsobom vznikajú už spomínané plantáže a veľkosť pralesov sa neustále zmenšuje. Peter kúpil najskôr 7 hektárov, v priebehu ďalších rokov sa ním zakúpené (a teda zachránené) územie zväčšovalo. Momentálne má v súkromnom vlastníctve 25 hektárov.

K záchrane dažďových lesov môžeme prispieť i my. Stačí 5 dolárov

Peter Garčár spolu s Richardom Stilichom spustili koncom novembra fundraisingovú kampaň pod názvom Peter´s rainforest rescue project (Petrov projekt na záchranu dažďového lesa). Prostredníctvom nej sa snažia spojiť ľudí z celého sveta, využiť ich záujem o záchranu planéty a zužitkovať to v podobe zakúpenia ďalších hektárov pôdy. Peniaze využijú však v prvom rade na stavbu ďalšieho ekologického stromodomu, ktorý bude nápomocný v tomto kolotoči peňazí a pôdy.

Treba zohľadniť aj fakt, že Kostarika je drahá krajina. Najlacnejšie nie sú ani eko materiály a riešenia potrebné na stavbu takéhoto typu príbytku. Veď len ekologická kompostovateľná toaleta stojí 1200 dolárov, nehovoriac o konštrukcii.

Pri hodnote 5000 dolárov (4400 eur) sa stanete spolumajiteľom kúska divočiny. Ostaňme však pevnými nohami na zemi: tisíce na rozdávanie väčšina z nás nemá, no pomôcť predsa môžeme takou čiastkou, ktorá je pre nás prijateľná. 

Kontaktovali sme aj pána Stilichu, ktorý má celú kampaň pod palcom, pričom sme sa pýtali na momentálnu situáciu. Ružové to nie je: „Nevyzerá to najlepšie, za 2 mesiace sa nazbieralo ledva 1500. A z toho nám prispeli dvaja ľudia po 500, zvyšok len minimálne. Asi to budeme musieť zrušiť. Nevadí, aspoň sme skúsili…” Žiaľ, dostatočnú pomoc nie sme schopní poskytnúť ani my. No v každom prípade zatiaľ nestrácajme nádej a dúfajme, že ich projektu sa dostane viac pozornosti a podpory. O zelených projektoch sa totiž stále častejšie hovorí, na rozdiel od toho vláda takú iniciatívu veľmi neprejavuje.

Aj tak spolu skúsme zachrániť prales!

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií