Tajomstvo Stonehenge opäť ožíva: Už vieme, na čo slúžili 4000 rokov staré kamene

Jedným z najzáhadnejších starovekých miest na Zemi je bezpochyby Stonehenge. Toto megalitické miesto, nachádzajúce sa v blízkosti Amesbury v grófstve Wiltshire v Anglicku, je zahalené tajomstvom už celé desaťročia.

Stonehenge sa skladá z obrovských kamenných blokov vyrovnaných do sústredených kruhov. Vonkajší kruh má priemer 30 metrov a je tvorený veľkými obdĺžnikovými blokmi pieskovca. Vnútri tohto kruhu sa nachádza užší kruh tvorený menšími blokmi a uprostred vnútorného kruhu leží obrovská doska známa ako svätostánok.

Čo vlastne Stonehenge je a prečo boli masívne bloky kameňa premiestnené a vztýčené, zostáva dodnes úplnou záhadou. Archeológovia však veria, že sa im podarilo nájsť odpoveď na otázky, ktoré by mohli objasniť niektoré tajomstvá obostierajúce túto stavbu.

Ľudia už pred tisícročiami merali obvody

Matematická analýza zbierky zložito vyzdobených kamenných valcov nazývaných Folktonské bubny naznačuje, že staroveké objekty mohli byť použité ako štandardizovaná jednotka merania pri budovaní starých kamenných pamiatok. V britskom žurnále uviedli výskumníci z University College v Londýne, že kamenné valce umožnili pravekým staviteľom presne zmerať kamenné kruhy Stonehenge-u, a tým pádom značne zjednodušiť celú stavbu.

Vedci zmerali obvod každého bubna a zistili, že ak 7-krát omotáte lanom veľký valec, nameraná dĺžka sa rovná 3,22 metra. Rovnaké číslo dostanete, ak omotáte 8-krát valec strednej veľkosti alebo 10-krát ten najmenší.

Folktonské bubny, malé kamenné valce, boli prvýkrát nájdené v roku 1889 v hrobe dieťaťa na severe Anglicka. Sú vyrobené z lokálne vyťaženého vápenca a zdobené geometrickými vzormi. Vedci ich vznik datujú do tretieho tisícročia pred naším letopočtom. Predpokladá sa, že meracie lano bolo omotané okolo vonkajšej strany bubna, pričom dekorácie valcov mohli predstavovať pokyny týkajúce sa rotácie.

Vzhľadom na ich blízkosť k Stonehenge je možné, že sa kamene použili na meranie a budovanie tejto prehistorickej pamiatky. Vedci sa domnievajú, že porozumenie zmyslu bubnov by mohlo viesť k pochopeniu aj ostatných megalitických stavieb.

„Bubny boli taktiež ponechané v hroboch detí, takže pre ne predstavovali nejaký význam. Myslíme si, že mali zobrazovať rast alebo životný cyklus človeka, avšak všetky teórie budú skúmané v nasledujúcom výskume“, píšu autori.