fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Domáci pôrod je hazard so životmi, na diskusných fórach kolujú mýty! Nad čím krúti hlavou pôrodná asistentka Martina?

Pôrodná asistentka je odborná pracovníčka či pracovník asistujúci pri pôrode. Kedysi sa používalo i označenie babica, ktorá sa dnes často zamieňa s dulou. Tieto názvy ale neznamenajú to isté.

Práca pôrodnej asistentky je nepredvídateľná. Viac pre Klocher prezradila Martina Adamová, ktorá na tejto pozícii pôsobí v Ústave pro péči o matku a dítě v Prahe.

Prečítajte si o tejto neobvyklej práci, o rizikách domácich pôrodov, či o rozdieloch medzi pôrodnými asistentkami a dulami, ktoré médiá veľakrát hádžu do jedného koša.

domáce pôrody
Maťa pracuje ako pôrodná asistentka v Prahe. Zdroj: Facebook/archív

Pôrodné asistentky sú vlastne pre všetko, čo sa týka ženy, novorodenca a dieťaťa do 1 roku. V skratke sa staráme o ženu v priebehu tehotenstva, vedieme fyziologický pôrod, dávame pozor na ženu a dieťa po pôrode. Máme za sebou akademické štúdium, takže sa žene môžeme venovať aj v gynekologických oblastiach.

Duly vs. pôrodné asistentky

V čom sa teda odlišujú?

Pôrodné asistentky musia mať ukončený vzdelávací program v danej krajine. V Čechách, aj na Slovensku je minimom trojročný bakalársky program v odbore pôrodná asistencia a v rámci toho splnený určitý počet predpísaných výkonov. Pokiaľ sú splnené podmienky, asistentky môžu pracovať samostatne bez odborného dohľadu.

A tu prichádzame k prvému rozdielu medzi dulami a pôrodnými asistentkami. Pôrodná asistentka je odborný zdravotnícky pracovník. Dula je osoba, ktorú zaujíma proces tehotenstva, pôrodu, popôrodného obdobia, pričom si tieto informácie zisťuje sama, prípadne sa zúčastní nejakých kurzov.

pôrodná asistentka
Duly sú pre rodičky veľkou psychickou oporou. Zdroj: pexels.com

Nie je odborník, preto by sa nemala sama, na vlastnú zodpovednosť vyskytovať pri pôrode. Plní najmä psychologickú podporu rodiacej žene. „Všeobecne proti dulám nemám nič, ak nepresahujú svoje kompetencie. Rozumiem ženám, ktoré pri sebe chcú mať duly, pretože či chceme, či nie, nemáme toľko času na pacientov, koľko by možno potrebovali.”

Každý, kto kedy pracoval na pôrodnom sále vie, že bezproblémové tehotenstvo neznamená bezproblémový pôrod.

Nie je dula ako dula

S dulou sa ženy stretávajú už v priebehu tehotenstva, poznajú sa, dôverujú jej. Duly pacientky povzbudzujú, motivujú, pomáhajú im s nefarmakologickým tíšením bolesti. Problémom ale je, keď pôrodným asistentkám zasahujú do kompetencií a spochybňujú ich konanie.A predstav si, že na jednej strane máš ženu-dulu, v podstate kamarátku, ktorú poznáš nejaký ten čas, a na strane druhej ženu-pôrodnú asistentku, v nemocničnom oblečení, ktorú vidíš po prvýkrát. Tak na koho radu asi dá rodička.”

Martina vraví, že stretla veľmi príjemné duly, ktoré pomohli. V konečných fázach pôrodu, kedy to je pre rodičku už naozaj ťažké, vyčerpávajúce a myslí si, že ďalej to nezvládne, ju podporili a spolupráca bola jednoduchšia.Zažila som ale aj duly, ktoré nám hovorili, čo máme a nemáme robiť. Pre nás je potom urážlivé, keď pacientka neverí nám, zdravotníkom, ale dule, ktorá nemá odborné vzdelanie.”

Dula, ani pôrodná asistentka by sa pri pôrode nemali vyskytovať samé. Zdroj: pixabay.com

Pôrod doma? Samostatná kapitola

Martina často počúva argumenty, že rodiaca žena nie je chorá žena, a preto by pôrod nemal prebiehať v nemocnici. Že je to prirodzený proces, a niekedy tiež ženy rodili doma. „No rodili, ale tento “prirodzený proces” často skončil fatálne pre dieťa či matku, pretože nemali adekvátnu pomoc. Úmrtnosť bola vysoká, ale ľudia to nebrali tak vážne, pretože mali veľa detí a o pár mesiacov bola žena zase tehotná.”

Dula nie je vyškolená na samotné pôrody, nevie, čo všetko sa môže stať a ako riešiť vzniknuté problémy. Nemala by byť sama pri domácom pôrode ako dostačujúca pomoc. „Neplatí to ale, podľa môjho názoru, len pre duly. Platí to aj pre pôrodné asistentky u nás. Náš systém nie je prispôsobený na to, aby sa rodilo doma, ako je to napríklad v Holandsku, či vo Veľkej Británii. Ženy, ktoré chcú rodiť doma, musia mať bezproblémové tehotenstvá. Každý, kto kedy pracoval na pôrodnom sále ale vie, že bezproblémové tehotenstvo neznamená bezproblémový pôrod.”

duly
Pôrod sa nedá naplánovať, je to jedinečná záležitosť. Zdroj: pexels.com

Je veľa vecí, ktoré sa môžu pokaziť a z ničoho nič vzniká problém, ktorý sa musí urýchlene riešiť, čo mnohokrát v domácom prostredí nie je možné. Takže v prípade “nepodareného domáceho pôrodu” je nutné volať rýchlu záchrannú službu. Dojazd sanitky by mal byť zhruba do 15 minút. „Často je to dlhšie, pretože peňazí je málo, záchranárov je málo, sanitiek je málo, zbytočných výjazdov sanitiek je veľa, a tak ďalej.”

„Ja osobne neviem, kde pôrodné asistentky, ktoré vedú domáce pôrody, berú to sebavedomie. Ja by som si nikdy nevzala na zodpovednosť, keby sa niečo stalo žene či dieťaťu.”

Martina nesúhlasí s predstavami neosobného prístupu. Hovorí, že aj v nemocničnom prostredí vedia vytvoriť príjemnú atmosféru pre budúcich rodičov. Ak ide všetko tak ako má, pôrodná asistentka necháva žene priestor. Občas príde skontrolovať srdiečko bábätka a snaží sa ženu podporiť. Okrem jednej pôrodnej asistentky tam nechodí nikto.

„Sčítané” mamičky majú vlastné predstavy o ideálnom pôrode

„Asistovala som ženám pri pôrodoch v rôznych polohách, v skoro úplnej tme, do vody. Tým chcem povedať, že sa stále snažíme vyjsť v ústrety rodičke, kým sa to dá a neohrozuje to jej život a život dieťaťa.”  Budúce mamičky majú často nejakú predstavu pôrodu a keď to nevyjde tak, ako si to naplánovali, sú na vine lekári a nemocnica. Martina ale zaručuje, že v týchto prípadoch bol nejaký problém, ktorý bolo potrebné vyriešiť.

Uvedomujú si vôbec ľudia-laici, že diktujú vyštudovaným lekárom a pôrodným asistentkám, čo majú a nemajú robiť?

„A takto vznikajú nahnevané príspevky na diskusných fórach, ktoré odrádzajú ženy od pôrodov v nemocnici a nabádajú na pôrod doma, kde budú mať pohodlie, bezpečie, a nikto ich nebude nútiť do niečoho, čo nechcú.” A to je síce pravda, ale v prípade akútneho problému je pomoc ťažšia.

pôrodná asistentka
Martina asistovala ženám pri rôznych pôrodoch, aj do vody. Zdroj: pexels.com

Martina tiež spomína, ako rodičky pred pôrodom odmietnu analgetiká a epidurál. Ako môže prvorodička, ktorá nikdy nezažila kontrakcie, dopredu vedieť, že nebude chcieť nič od bolesti?”  Nikto dopredu nevie, ako bude zvládať bolesť. „V žiadnom prípade nechcú nástrih hrádze. Vyčerpaná rodička ale už nevládze zatlačiť, hlavu máme na hrádzi a tep dieťaťa sa spomaľuje, pretože tlak na hlavičku sa mu nepáči. Ale žena sa dopredu rozhodla, že nástrih nechce. Prípadne odmietajú pôrod kliešťami. Uvedomujú si vôbec ľudia-laici, že diktujú vyštudovaným lekárom a pôrodným asistentkám, čo majú a nemajú robiť?” 

Koncept pôrodného domu

Mrzí ju, že ženy riskujú životy, pretože sa v nemocničnom prostredí necítia dobre a bezpečne. Priznáva však, že niekedy si to spôsobujú sami. Sú lekári či pôrodné asistentky, ktoré sa nesprávajú tak ako by sa mali, či urobia nesprávne rozhodnutia. Tiež chápe, že prostredie nemocníc je nemoderné a zastarané. To už je ale problém systému.

Spomína, že sa riešia koncepty pôrodných domov, ktoré už normálne vo svete fungujú. Znamená to, že by si to tam viedli pôrodné asistentky a pôrodné boxy by boli zariadené ako normálne izby. V domoch by sa nachádzalo potrebné zdravotnícke vybavenie, samozrejme nie na očiach. A lekár na zavolanie. Čo je podľa Martiny zaujímavý koncept, ktorý by mohol znížiť počet domácich pôrodov.

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií