fbpx
Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

Prvý Slovenský štát zanechal krvavé stopy v našej histórii. Na Tisovom hrobe sa objavili veľavravné odkazy…

Máte tip? napíšte nám mailom

14. marca 1939 sa oficiálne naše územie stalo samostatným štátom, ktorý bol naoko zvrchovaný a považovaný za samostatný, no bola to len republika, ktorá bola satelitom fašistického Nemecka. Naše územie nazývali domáci, ale aj zahraniční rôzne, od Slovenského štátu, prvej Slovenskej republiky, vojnová republika, až po klérofašistický slovenský štát alebo dokonca ho mnohí nazývali ako Hitlerov produkt. Oficiálny názov od vyhlásenia nezávislosti 14. marca 1939 do prijatia ústavy 21. júla 1939 znel slovenský štát/Slovenský štát.  Od 21. júla 1939 do svojho zániku sa štát volal Slovenská republika.

Vládnucou politickou stranou bola Hlinkova slovenská ľudová strana, ktorej predsedom bol Jozef Tiso, prezident Slovenskej republiky. Najčiernejšie udalosti v histórii tohto štátu boli deportácie 70 000 občanov prevažne židovskej národnosti do koncentračných táborov. Neskôr v HSĽS bol zavedený vodcovský prístup, čo aktivizovalo množstvo ľudí k vytvoreniu odbojového hnutia, ktoré sa pokúšalo obnoviť ČSR a orientovali sa na anglo-amerických a sovietskych spojencov.

Ústava prvého slovenského štátu mala prvky z iných nedemokratických štátov. Zdrojom všetkej moci a práva bol podľa preambuly Boh a boli v nej zavedené autoritárske a stavovské princípy, ktoré sa našťastie nepodarilo v praxi presadiť. Jedinou povolenou politickou stranou bola HSĽS. Ústava obmedzovala aj slobodu tlače a zhromažďovania.

 

jozef_tiso_berlin

Autor: UnknownNarodowe Archiwum Cyfrowe, Sygnatura: 2-12457, Voľné dielo, Odkaz

 

Ľudia zo začiatku súhlasili so vznikom Slovenského štátu ako s jediným možným variantom, aký v danej situácii existoval. Obyvateľom sa časom prestali páčiť útoky voči českým obyvateľstvom, útoky na ľudí, ktorí mali iný názor, aký bol vtedy akceptovaný, zväčšujúca sa korupcia a klientelizmus, perzekúcie voči Židom a následná arizácia ich majetku.

Prečítajte si tiež:
Tento 99-ročný muž každý deň prejde pešo takmer 10 kilometrov, aby videl svoju ženu

Minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský sa snažil o čím ďalej, tým väčšiu neutralitu Slovenského štátu. Dokonca sa pokúšal dať na vedomie neutrálnosť Slovenska aj Francúzsku či Veľkej Británii. To sa nepáčilo Nemcom, ktorí ho bezpečne z politiky odstránili. Neskoršia účasť Slovenského štátu vo vojne proti ZSSR mala pre štát fatálne následky. Najbližšie vzťahy mal Slovenský štát s Nemeckou ríšou, no ani tá nerešpektovala hranice nového Slovenského štátu. Neskôr A. Hitler a J. Tiso podpísali tzv.  „Zmluvy o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom“, kde sa Slovensko upísalo Nemecku aj po vojenskej stránke. Nemecko si zmluvou zaistilo, že Slovensko bude viest vojnovú politiku v zhode s tou Nemeckou. Nasledoval vstup do vojny s Poľskom, ZSSR, Spojeným kráľovstvom či USA.

Neskôr Nemecká ríša drancovala Slovenský štát, napríklad zmenou kurzu. Novovzniknutú Slovenskú národnú banku z polovice prevzala nemecká Ríšska banka. Voči ríšskej marke bol stanovený kurz 1 RM = 11,62 Ks, aj keď skutočný kurz sa pohyboval okolo 6 Ks za jednu marku. Nadhodnotenie meny umožnilo Nemecku veľmi lacno nakupovať slovenský tovar, rovnako nevýhodné bolo i to, že platby za exportovaný tovar fakturované v markách sa preplácali podľa pevného kurzu. Exportéri tak síce mohli dosahovať vývozom do Nemecka vysoké zisky, ale táto prax spôsobovala, že sa do obehu dostávalo nekryté obeživo. To spolu s vydávaním nekrytých bankoviek spôsobovalo vysokú infláciu.

Od roku 1942 sa slovenský priemysel postupne dostával do recesie, ktorá sa v priebehu vojny ďalej prehlbovala. Svoje si utrpelo aj poľnohospodárstvo, ktoré neskôr ovládla Nemecká ríša bez súhlasu slovenských orgánov.

Prečítajte si tiež:
Rusko musí zaplatiť odškodné členkám punkovej kapely PUSSY RIOT! Uprelo im právo na spravodlivý proces

Výdavky v prospech Nemecka rozvrátili verejné financie a viedli k vydávaniu bankoviek v rozsahu 1 miliardy Ks mesačne. Úver poskytla aj Slovenská národná banka, následkom čoho narástol štátny dlh za 7 mesiacov o 5 miliárd 473 miliónov Ks. Celkovo vzrástlo množstvo obeživa o 400% a štátny dlh o 500%.

Prvá Slovenská republika začala od leta 1944 upadať. Slováci začali hľadať iné východiská a odvracali sa na druhú stranu. Na strednom Slovensku sa začalo spontánne rozvíjať partizánske hnutie. Už na jeseň roku 1944 sa na východných a severovýchodných hraniciach Slovenskej republiky rozpútali boje medzi nemeckými jednotkami a Červenou armádou. 3. mája sovietska armáda zničila posledné nemecké jednotky na území Slovenska.

Spomienky na vznik štátu sú rôzne

Dnes je teda výročie založenia prvého Slovenského štátu. Táto doba, kedy sme boli nezávislým štátom naozaj len na papieri, priniesla množstvo bolesti, rán a utrpení Slovenským občanom, najmä židovskej národnosti, ktorých podpísanie zmluvy J. Tisa a A Hitlera stálo v približne 70 000 prípadoch smrť. Napriek tomu sa dnes v našej spoločnosti nájdu ľudia, ktorí prvý fašistický a nehumánny Slovenský štát uctievajú. Ak by prišli na hrob J. Tisa dnes, videli by obrázky , ktoré by ich istotne nepotešili.

Rôzni antifašistickí aktivisti práve dnešný deň navštívili hrob J. Tisa a položili na neho fotografie, ktoré majú veľavravný odkaz. História sa už nikdy nemôže opakovať.

16388341_1248391371896231_2137935655810923308_n

17212013_1248388105229891_6515580788564187174_o

17240467_1248389528563082_6981305884715803509_o

17309539_1248389891896379_7230436143739207871_n

Máte tip? napíšte nám mailom

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií