Slovenskí väzni vyrobili za tri týždne viac ako 72.000 rúšok

Samotná výroba rúšok, ktoré boli vrátane ZVJS prerozdelené medzi približne 100 odberateľov, sa začala 5. marca najskôr v dvoch ústavoch – Košice-Šaca a Banská Bystrica-Kráľová. Uviedla to hovorkyňa ZVJS Monika Kacvinská.

“Rúška sú primárne distribuované podľa požiadaviek do všetkých ústavov zboru, ako aj pre subjekty spadajúce pod rezort ministerstva spravodlivosti, a to samotné ministerstvo, súdy, prokuratúry, Súdnu radu a Centrum právnej pomoci,” povedala hovorkyňa.

Rúška vyrobené v ústavoch sú taktiež poskytované orgánom činným v trestnom konaní, sudcom, obhajcom, advokátom a iným osobám poskytujúcim právnu pomoc v prípade ich vstupu do ústavu za účelom vykonania úkonov s obvineným alebo odsúdeným. To platí len v prípade, že si tieto osoby nezabezpečia vlastné rúška na tvár.

“Zbor odpredal rúška aj na základe požiadavky Policajnému zboru a Hasičskému a záchrannému zboru, Slovenskej advokátskej komore, Nemocnici svätého Michala v Bratislave a nemocnici Košice-Šaca. Taktiež boli odpredané rúška Maltézskej pomoci Slovensko, ktorá denne zabezpečuje v Bratislave rozvoz stravy seniorom, ako aj výdaj teplého jedla ľuďom bez domova prostredníctvom svojich dobrovoľníkov,” povedala ďalej Kacvinská.

“Táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Príjmy stredísk sú príjmami štátneho rozpočtu. Pravidlá rozpočtovania sú jednoznačne stanovené v príslušnom zákone o rozpočtových pravidlách a súvisiacich predpisoch. Hospodárenie stredísk vedľajšieho hospodárstva je postavené na vyrovnanom rozpočte, to znamená že príjmy stredísk musia byť dosiahnuté minimálne na úrovni ich výdavkov,” zdôraznila.

Rúška sa v súčasnosti vyrábajú v siedmich ústavoch, ktoré majú strediská šitia. Od 11. marca, okrem vyššie spomínaných dvoch väzníc, sa začala realizovať výroba rúšok aj v ďalších piatich ústavoch, a to v ústave Košice, Nitra-Chrenová, Želiezovce, Ružomberok a Dubnica nad Váhom.

Koronavírus na Slovensku

Aká je pravdepodobnosť, že sa koronavírusom nakazím?

Ľudia sa môžu nakaziť najmä od osôb, u ktorých bol koronavírus potvrdený. Ochorenie sa prenáša malými kvapkami z nosa alebo úst, keď infikovaná osoba kašle alebo vydychuje. Hlavný spôsob prenosu sú teda kvapôčky vylúčené osobou, ktorá kašle.

Prenos ochorenia od bezpríznakovej osoby nie je vylúčený. V prípade, že ste neboli v krajinách, kde sa ochorenie COVID-19 vyskytuje, respektíve ste neboli v kontakte s osobami, ktoré uvedené krajiny navštívili, alebo ste neboli v kontakte s osobami s podozrením na ochorenie COVID-19, ide s veľkou pravdepodobnosťou, vzhľadom na prebiehajúcu chrípkovú sezónu, o iné akútne respiračné ochorenie alebo chrípku či chrípke podobné ochorenie, a preto netreba podliehať panike. Samozrejme, aj v takomto prípade je dôležité kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára, pretože i tieto ochorenia môžu spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.

Ako postupovať v prípade podozrenia na koronavírus COVID-19

Inkubačný čas pri tomto type koronavírusu sa uvádza 2 až 14 dní, priemerne 6 dní. Niektoré krajiny uvádzajú.

• horúčka, teplota nad 38 °C,
• nádcha,
• bolesť svalov,
• sťažené dýchanie,
• kašeľ,
• dýchavičnosť a dýchacie ťažkosti,
• bolesti kĺbov,
• bolesti hrdla.

Pri komplexnejšom vyšetrení býva prítomný RTG nález – zápal pľúc.

Inkubačná doba

Inkubačný čas pri tomto type koronavírusu sa uvádza 2 až 14 dní, priemerne 6 dní. Niektoré krajiny uvádzajú až 27 dní.

V prípade, ak máte podozrenie na výskyt ochorenia COVID-19 (koronavírusu) a vyskytli sa u vás príznaky ako napríklad kašeľ, bolesti hrdla, dýchavičnosť, horúčka a zároveň počas uplynulých 14 dní ste navštívili krajinu s potvrdeným výskytom tohto ochorenia alebo ste boli v kontakte s osobou pozitívnou na koronavírus, odporúčame postupovať nasledovne:

• výlučne telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára alebo operačné stredisko a informovať ich o svojom zdravotnom stave a cestovateľskej anamnéze,
• nechodiť priamo do ambulancie všeobecného lekára alebo do nemocnice z dôvodu možného šírenia nákazy,
• následne po konzultácii s lekárom postupujte podľa telefonických pokynov,
• v prípade, že máte akékoľvek otázky, kontaktujte odborníkov na nižšie uvedených kontaktoch.

Odborníci sú vám k dispozícii. Zriadili sme infolinky funkčné 24 hodín denne, 7 dní v týždni. K dispozícii je aj e-mailový kontakt.

Koho kontaktovať v prípade podozrenia na koronavírus

• Národné centrum zdravotníckych informácií - 0800 221 234
• Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky – 0917 222 682, novykoronavirus@uvzsr.sk
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici - 0918 659 580
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave – 0917 426 075
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre – 0948 495 915
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave - 0905 903 053
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne – 0911 763 203
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach – 0918 389 841
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove – 0911 908 823
• Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline – 0905 342 812

Ako dlho prežíva vírus na povrchoch?

Neeltje van Doremalen, virologička z National Institute of Health (NIH) v USA, a jej kolegovia z Rocky Mountain Laboratories v Hamiltonu v Montane urobili niektoré z prvých testov. Testovali,  ako dlho môže SARS-CoV-2 prežiť na rôznych povrchoch.

Ich štúdia, ktorá bola uverejnená v New England Journal of Medicine, ukazuje, že vírus mohol prežiť v kvapkách až tri hodiny po vykašlaní do vzduchu.

Jemné kvapôčky s veľkosťou 1 až 5 mikrometrov - približne 30-krát menšie ako šírka ľudských vlasov - môžu zostať vo vzduchu až niekoľko hodín.

To znamená, že vírus cirkulujúci v nefiltrovaných klimatizačných systémoch, môže prežiť až niekoľko hodín, najmä preto, že kvapôčky aerosólu majú tendenciu usadiť sa na povrchoch rýchlejšie, keďže sa vzduch pohybuje.

Štúdia zistila, že vírus SARS-CoV-2 prežíva dlhšie:

• na kartóne: až 24 hodín
• na plastových povrchoch a povrchoch z nehrdzavejúcej ocele: 2 až 3 dni

Zistenia naznačujú, že vírus môže dlho prežiť na kľučkách dverí, plastových alebo laminovaných pracovných doskách a iných tvrdých povrchoch.

Vedci zistili, že medené povrchy mali tendenciu vírus zabíjať asi za štyri hodiny.

Ako povrch dezinfikovať:

• 62 - 71 % alkohol
• 0,5 % peroxidom vodíka
• domácim bielidlom obsahujúcim 0,1 % chlórnanu sodného

Výskum ukázal, že koronavírus sa môže inaktivovať počas jednej minúty dezinfekciou povrchov 62 - 71 % alkoholom alebo 0,5 % peroxidom vodíka alebo domácim bielidlom obsahujúcim 0,1 % chlórnanu sodného.

Horúca voda

Vyššie teploty a vlhkosť majú tiež sklon k rýchlejšiemu odumieraniu koronavírusu, hoci výskum ukázal, že súvisiaci koronavírus, ktorý spôsobuje Sars, by mohol byť usmrtený pri teplotách nad 56 °C.

Aj keď neexistujú žiadne údaje o tom, koľko vírusových častíc je v jednej kvapke vykašľanej infikovanou osobou, výskum chrípkového vírusu naznačuje, že menšie kvapôčky môžu obsahovať mnoho desiatok tisíc kópií vírusu chrípky.

To sa však môže líšiť v závislosti od samotného vírusu. Kde sa v dýchacích cestách nachádza a v akom štádiu infekcie je daná osoba.

Koronavírus na odevoch

Na odevoch a iných povrchoch, ktoré sa ťažko dezinfikujú, nie je zatiaľ jasné, ako dlho môže vírus prežiť.

,,Absorpčné prírodné vlákna v kartóne však môže spôsobiť, že vírus vyschne rýchlejšie ako na plastoch a kovoch, " opisuje Vincent Munster. Vedúci oddelenia vírusovej ekológie v laboratóriách Rocky Mountain Laboratories a jeden z tých, ktorí viedli štúdiu NIH.

..Domnievame sa, že pórovitý materiál rýchlo vysychá a vírus môže byť prilepený k vláknam," hovorí.

Zmeny teploty a vlhkosti môžu tiež ovplyvniť, ako dlho môže prežiť. To môže vysvetľovať, prečo je menej stabilný v rozptýlených kvapkách vo vzduchu. „Momentálne prebiehajú nadväzujúce experimenty s cieľom podrobnejšie preskúmať vplyv teploty a vlhkosti.“

Schopnosť vírusu tak dlho vydržať iba zdôrazňuje význam hygieny rúk a čistenie povrchov, tvrdí Munster. „Je možné, že sa tento vírus bude šíriť rôznymi spôsobmi,“ uzatvára.

KARANTÉNA: Čo robiť, keď sa vrátite zo zahraničia

Karanténa

• Osoby, ktoré sa vrátili zo zahraničia, sú povinné bezprostredne po návrate na Slovensko oznámiť túto skutočnosť telefonicky alebo elektronicky svojmu ošetrujúcemu lekárovi.
• Karanténu sú povinní dodržiavať aj všetky osoby žijúce v spoločnej domácnosti s ľuďmi, ktorí sa vrátili zo zahraničia.
• Počas domácej karantény sú ľudia povinní sledovať svoj zdravotný stav, náhly nástup aspoň jedného z príznakov, akými sú horúčka, kašeľ, dýchavičnosť.
• V prípade objavenia sa príznakov bez meškania telefonicky musia kontaktovať ošetrujúceho lekára a územne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a podrobiť sa odberu biologického materiálu.
• Rovnako sa v domácej karanténe treba zdržať sociálnych kontaktov či prijímania osôb alebo vykonávania spoločenských aktivít v mieste izolácie.
• Tiež je dôležité zdržať sa cestovania či účasti na výučbových aktivitách s výnimkou e-learningových foriem.
• V neposlednom rade je dôležité sa zdržať pracovnej činnosti s výnimkou práce v mieste domácej izolácie.
• Zdržať  sa akýchkoľvek činností, ktoré si vyžadujú opustiť miesto izolácie alebo prijímať v mieste izolácie vnímavé osoby.

Opatrenie sa nevzťahuje na

• vodičov nákladnej dopravy, ktorí vstupujú na územie Slovenskej republiky za účelom prepravy, nakladania a vykladania tovaru,
• vodičov a posádky dopravnej zdravotnej služby, ktorí vykonávajú transport pacienta,
• pilotov dopravných lietadiel, ktorí neopustia palubu lietadla s výnimkou vykonania predletovej a medziletovej prípravy, pri tranzitoch alebo spiatočných letoch,
• na posádku v lodnej nákladnej doprave, ktorá vstupuje na územie Slovenskej republiky za účelom prepravy, nakladania a vykladania tovaru,
• rušňovodičov a strojvodcov v železničnej nákladnej doprave, ktorí vstupujú na územie SR za účelom prepravy, nakladania a vykladania tovaru.

Za nedodržanie domácej karantény hrozí sankcia vo výške 1659 eur.