Dajme si niečo z iného súdka. Nie je všetko také ružové, ako si myslíme. Prednedávnom sme písali o veľrybe, ktorá uhynula kvôli nášmu egoizmu a prekonzumovanosti sveta. V žalúdku mala 8 kg plastových vreciek a igelitiek. (Pretože si do nich balíme napríklad aj banány a akosi zabúdame, že ovocie a zelenina väčšinou obal už majú).
My síce nemáme oceán ani moria, no aj tak dochádza k nie lichotivým situáciám. Ako napríklad minulý týždeň…
V Malom Dunaji uhynuli ryby
Úhyn rýb nahlásili inšpekcii v piatok (8.6.) poobede rybári, neskôr aj policajti. V stredu (6.6.) a vo štvrtok (7.6.) boli podľa inšpekcie v Bratislave a jej okolí vysoké teploty ovzdušia, ako aj vodných tokov, a silné prívalové dažde s intenzívnymi zrážkami, pri ktorých došlo k zatopeniu viacerých komunikácií. „V dôsledku vysokej zrážkovej činnosti bol enormne zvýšený aj prítok odpadových vôd do Ústrednej čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni, v dôsledku čoho došlo aj k odľahčovaniu odpadových vôd z čistiarne,“ priblížila SIŽP.
V Malom Dunaji preto došlo k deficitu kyslíka (hodnoty sa v piatok pohybovali od 3,9 do 4,5 mg/l) a zakaleniu s následným úhynom rýb.
Kto za to môže?
Za minulotýždňovým úhynom rýb v Malom Dunaji bol nedostatok kyslíka v rieke. TASR to potvrdila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP), ktorá na toku vykonala obhliadku od bratislavskej Vrakune až po obec Tomášov v okrese Senec.
Takýto úhyn rýb podľa slov Tibora Dányiho, predsedu Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Bratislava II, v Malom Dunaji nie je prvý. Ako tvrdí, deje sa to najmä po prívalovom daždi. „Všetka kanalizačná voda ide do čistiarne odpadových vôd (ČOV). Tu musia vo zvýšenej miere realizovať aj vypúšťanie tejto vody,“ vysvetlil pre TASR. Voda, ktorá ide z ČOV, má podľa jeho slov menší obsah kyslíka a keď sa dostane vo zvýšenom objeme do rieky, spôsobí, že ryby môžu uhynúť.
Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), ktorá prevádzkuje vo Vrakuni ČOV, pre TASR uviedla, že z jej strany neboli