Vlado Chrapčiak je druhý Slovák, ktorý prešiel pešo z Mexika do Kanady za 183 dní
Vlado Chrapčiak si naplánoval na dôchodok mimoriadne netradičný plán. Dnes má za sebou neuveriteľné dobrodružstvo.
Ako druhý Slovák prešiel jednu z najťažších peších trás sveta: Pacifickú hrebeňovku, ktorá sa tiahne z USA z hraníc s Mexikom cez celú Kaliforniu, Oregon a Washington až do Kanady. Meria 4282 kilometrov a prešiel ju za 183 dní. Dnes patrí medzi 6 491 ľudí, ktorí túto cestu prešli až do konca.
Skúška psychiky aj kondície
O dlhých peších trasách sa hovorí, že sú skúškou nielen fyzickej zdatnosti, ale aj psychiky. Človek čelí nekonečným hodinám samoty, pociťuje bolesť, vyčerpanie a bojuje s myšlienkou, že sa chce vzdať.
Lipták Vladimír je už ostrieľaný turista a vie, ako sa vysporiadať s negatívnymi myšlienkami. Do Ameriky sa veľmi tešil a výlet si aj patrične užil. Kochal sa prírodou a keď nevládal, oddýchol si. Na otázku, či to bola skutočne taká záťaž na psychiku, rozhodne pokrútil hlavou.
Dôvody, pre ktoré sa ľudia vydávajú na pešie túry, sú rôzne. Vladimír šiel na plnohodnotný výlet. Pacifická hrebeňovka má niekoľko prívlastkov naj. Vraj je najťažšia, najnáročnejšia, najdlhšia. „Všetko ale závisí od uhla pohľadu,“ rozprával Vladimír. Na pochode ho všetci volali jednoducho Vlado.
O Pacifickej hrebeňovke sa prvý raz dočítal z českého cestovateľského časopisu. Neskôr čítal knihu a videl film Divočina. Američanka Cheryl Strayedová, bývalá narkomanka, bez akýchkoľvek skúseností zdolala túto náročnú trasu. Pre Vlada sa stala inšpiráciou, a tak si jedného dňa zaumienil, že ju prejde aj on. „Povedal som si, že keď to zvládla táto žena, musím to zvládnuť aj ja.“
Príprava na rodnom Liptove
Skúsenosti s turistikou už mal, od malička ho k nej viedol otec, ktorý chodil po horách ešte s legendárnym Milošom Janoškom. Keď Vlado dospel, navštívil Himaláje, Nový Zéland. Na Slovensku prešiel najdlhšiu pešiu túru – Cestu hrdinov SNP z Devína na Duklu, ktorá meria 770 kilometrov. Pre porovnanie je Pacifická hrebeňovka päťapolkrát dlhšia ako Cesta hrdinov SNP.
Keďže je Vlado na dôchodku, nemal problém s vybavovaním dovolenky. Len si vypýtal povolenie od svojej manželky a išlo sa na výlet. Avšak pri registrácii na pešiu túru sa stretol s nečakaným problémom.
Keď vyšiel film Divočina, prudko narástol záujem verejnosti o pochod. Napríklad v roku 2008 prešlo celú trasu 102 vytrvalcov. Rok 2018 je historicky najúspešnejší, hrebeňovku dokončilo až 1056 ľudí (údaj zo 4. 12. 2018).
Počet turistov musia regulovať. Z toho dôvodu môže denne na trasu nastúpiť iba 50 ľudí. Registrácia pre rok 2018 sa začala 1. novembra. Vtedy Vlado už vedel, že najlepší čas na začiatok je v apríli. Turista sa vyhne jarnému snehu na začiatku v pohorí Sierra Nevada a v závere trasy v Kanade.
Registrácia cez internet sa Vladovi trocha skomplikovala, a keď sa na druhý deň podarila, celý mesiac apríl bol už obsadený. Termín padol na 18. marca. „Keď som sa potom na trase rozprával s jedným mladíkom, povedal mi, že všetky aprílové termíny sa minuli za 15 minút.“
Žiadna špeciálna výbava
Zariadil si víza, kúpil letenku a začala sa samotná príprava. Vlado to s ňou nepreháňal. Hovorí o sebe, že je stará škola, poctivo si vytlačil všetky podrobné mapy, z ktorých vznikla asi kilogramová kniha.
Ľudia, ktorí sa chystajú na dlhé pochody, zväčša riešia oblečenie a výstroj z ultraľahkých materiálov. Zobral si to, čo bolo doma. Výbavu na turistiku už mal, zbalil si svoj ruksak, spacák, poctivý igelitový pršiplášť, botasky, vysoké turistické topánky a topánky do vody. Tie využil potom v hoteloch ako papuče.
Jediné, čo musel dokupovať, bol bearcanister, teda kontajner na potraviny, do ktorého sa nedostane medveď. V úsekoch, ktoré prechádzajú cez medvedie územia, je predpísanou výbavou.
Do San Diega priletel s 20-kilogramovým batohom a tlačidlovým telefónom, ktorý mu dala manželka, pretože on telefón nevlastní. „Slovenský telefón v Amerike nefungoval, tak som si musel kúpiť nový, ale predávali už iba smartfóny, zobral som najlacnejší s najmenším kreditom.“ Vďaka nemu potom komunikoval s manželkou, ktorá sledovala zo Slovenska počasie a snehové správy.
Slováci objavili Pacifickú hrebeňovku iba minulý rok, keď ju absolvoval Miloslav Daníšek z Višňového pri Žiline. V roku 2018 oslavuje polstoročie svojej existencie. Na jeseň sa z nej vrátil Vladimír Chrapčiak. Nedávno sa vrátila aj Adriana Paulovčinová, ktorá hrebeňovku zvládla ako prvá Slovenka.