Vlastní odevnú značku MARNA. Keď práve nešije, nežehlí alebo nezháňa látky v sekáčoch, môžete ju stretnúť v Kumšte

Mladá, šikovná, sympatická a pozitívne naladená. Predstavujeme vám Trnavčanku Viktóriu Komárňanskú, ktorá dala názvu svojej značky kúsok zo seba.

Módu si neštudovala, napriek tomu máš vlastnú odevnú značku. Na akú školu teda chodíš?

Študujem produktový dizajn na Fakulte architektúry STU v Bratislave.

Aké sú začiatky tvojej značky? Čítala som, že za to môžu práve školské povinnosti.

Áno, bolo to vo štvrtom ročníku, ešte pred bakalárskou prácou. V rámci predmetu grafický dizajn sme sa venovali viacerým témam, jednou z nich bola aj corporate identity. Našou úlohou bolo buď prerobiť už existujúcu firemnú identitu, alebo si vytvoriť vlastnú. V tom čase som už dlhšie premýšľala, že by som chcela mať niečo svoje, čomu by som sa venovala vo voľnom čase, čo by som mohla rozvíjať, nemala som však úplne presnú predstavu. Začalo sa to výrobou produktov z kože, vytvorila som sériu jednoduchých obalov na notebooky, náhrdelníky zo zostatkových odrezkov a podobne. Okolo toho vznikla celá tá corporate identity: tlačoviny, vizitky, visačky, logo, obalový dizajn. Následne som sa tomu venovala aj počas bakalárskej práce.

Akú úlohu zohrali v príbehu Marny dve ženy, Dominika a Veronika?

V bakalárke som pokračovala takým spôsobom, že som si zvolila dve predstaviteľky svojej cieľovej skupiny. Boli to výtvarníčka Dominika Žáková a vtedajšia šéfredaktorka Inspire magazínu Veronika Pilátová. Skúmala som ich, kládla im rôzne otázky, zisťovala, ako fungujú, čo všetko cez deň robia atď. Snažila som sa prísť na to, aké sú základné problémy žien, ktoré musia každodenne riešiť: prenášajú množstvo káblov, často notebook, foťák, štetce, zápisníky, diáre, do toho kozmetika… Spozorovala som, že väčšinou nosia ruksak, plátenku a k tomu menšiu kabelku cez plece. Pôsobilo to neucelene, takže som sa pre ne snažila vytvoriť komplexnú jednotnú líniu obsahujúcu ruksak, kabelku a väčšiu nákupnú tašku. Keď už máme my ženy chodiť takto ovešané, nech je to aspoň všetko v jednom štýle (smiech).

Takže takéto ženy sú tvoja cieľovka.

Áno, mojou voľbou boli mladé ženy žijúce v meste. Zohľadnila som aj mobilitu – často cez deň pracujú, potom idú na nejakú spoločenskú/kultúrnu akciu alebo von s priateľmi a medzitým ani nestihnú ísť domov. Sú to kultúrne, spoločensky aj pracovne veľmi aktívne ženy. Baby boli pre mňa celkovo veľkou inšpiráciou.

Materiál máš zo sekáčov. Ideš tam už s tým, že vieš, čo hľadáš, alebo skrátka berieš, čo majú? Obehávaš secondhandy vo viacerých mestách alebo si verná svojmu rodnému?

Do sekáčov chodím takmer každý týždeň aspoň raz, alebo v tie dni, kedy sú rôzne zľavy, aby sa mi to oplatilo. Najčastejšie sú to trnavské secondhandy, niekedy sa mi podarí obehať aj nejaké tie bratislavské. Nie vždy si odnesiem plné ruky, no inokedy zase bývajú dni, kedy zoženiem skutočne veľa dobrých látok. Kupujem aj bytový textil, ako sú staré závesy či obrusy. Majú tam veľmi kvalitné látky, väčšinou zo 100 %-nej bavlny.

Aká dlhá je cesta vzniku jednej košele?

Čo sa týka samotného šitia, teraz po dvoch rokoch mi to ide rýchlejšie. Na začiatku to bolo hrozné, trvalo to veľmi dlho, nedarilo sa mi a bolo to frustrujúce. Treba zohnať látku a rozstrihať ju. Väčšinou si vytvorím strih, ten potom na vyžehlenú látku prekreslím, zošijem, prežehlím, opäť zošijem. Následne to dám oprať, zase ožehlím a na záver pridám visačku. Potom je z toho finálny produkt. Ušité to môže byť aj do dvoch hodín, ale pranie a žehlenie to trošku komplikuje.

Pre tvoje košele a šaty je typický hranatý strih, vďaka čomu produkuješ menej odpadu. Nosia ženy rady takéto netradičné strihy?

Prednedávnom som videla Instagram Stories zo SWAP-u, kde mala jedna baba na sebe moju košeľu. Vždy ma poteší, keď niečo také uvidím. Odkedy máme Kumšt (dizajnový obchodík, o ktorom sa viac dočítate ďalej), viackrát sa stalo, že prišiel niekto buď v košieľke, alebo s kabelkou odo mňa, a to je vždy super pocit. Ale väčšinou sa hanbím povedať, že som to robila ja, tak sa len potichu teším (smiech). Je veľmi príjemné, keď vidím niekoho úplne cudzieho, kto ma podporil a ocenil tak moju prácu.

Zaujímavosťou je, že všetko, čo vyrobíš, je univerzálne.

Áno. Tým, že na košeliach sú mašle, dajú sa zatiahnuť či povoliť podľa potreby. Sukne sú zavinovacie, takže takisto sa dajú prispôsobiť.

Kde a ako si môžeme kúpiť tvoje veci?

Ľudia mi píšu priamo na Facebooku alebo Instagrame. Ďalšou možnosťou sú rôzne akcie, ako napríklad Urban Market či Trnavský rínek, ktorý sa bude konať práve túto sobotu. Ľudia sa radi osobne stretnú s predajcom a trošku pokecajú, osobný kontakt je dôležitý. Prípadne sa moje veci dajú kúpiť aj v Kumšte.

Na podobnom princípe funguje napríklad aj značka Bagbet (Betka Irhová), ktorá z pánskych sekáčových košieľ vyrába takisto štýlové ekologické kúsky. Ste si navzájom konkurenciou?

Nemyslím si, že by sme medzi sebou súperili. Naše produkty sú rozdielne, podobná je len idea upcyclingu, čo je v konečnom dôsledku super. Bagbet košele máme momentálne v Kumšte a môžem prezradiť, že aj ja som si jednu kúpila a rada Betku podporila.

Vyrábaš aj tašky – z kože alebo PVC materiálu, ktorý si mala od jednej automobilky. Ako vzniklo toto spojenie?

Kožené tašky som robila v rámci bakalárky a aj počas nasledujúceho semestra, keď som si zvolila tému upcycling. Vtedy som sa začala viac zaujímať o to, ako by som mohla využiť odpadové materiály. V tom období som začala šiť košele, sukne a zohnala spomínaný PVC materiál od automobilky. Mala som takú víziu, že budem vyrábať niečo naozaj ženské, ale zároveň silné. Rozmýšľala som nad rôznymi kontrastmi, ako môže byť niečo typicky a stereotypne mužské integrované do niečoho ženského a jemného. Vytvorila som si rôzne moodboardy (koláže farieb, štruktúr, vybraných prvkov, ktoré spolu vytvoria požadovanú atmosféru – či už v interiérovom dizajne, módnom priemysle, reklame či tvorbe značky – pozn. red.), ktoré boli celé čierno-biele, kontrastné a zároveň čisté a minimalistické. Preto mi napadlo zohnať materiál, ktorý sa používa v interiéroch áut. Oslovila som automobilku a poskytli mi rôzne vzorky a odrezky.

Pokračuje ešte táto spolupráca?

Používaním sa zistilo, že PVC materiál je veľmi krehký. Niektoré ženy nosia naozaj veľa vecí a taška sa potom trhá, no v iných prípadoch v nich nosia aj notebook a taška to vydrží, čo je zaujímavé. Nie je to také funkčné, ako by som si predstavovala, a tak som sa rozhodla, že ich dopredám a nájdem inú alternatívu. Napríklad od chalanov z Urban Marketu som si vyprosíkala ružovú bannerovinu, ktorá je pevnejšia, tak uvidíme, akú bude mať životnosť.

Kedy a ako vznikla myšlienka založenia dizajnového obchodíka Kumšt na Nádvorí?

V rámci kreatívneho centra Kubik nápadov, v ktorého priestoroch sa nachádza aj môj ateliér, sme sa na novoročnej porade niekedy v polovici januára bavili o tom, kto chce čo nové priniesť a ako by mohol prispieť k rozvoju. Keď sa blížil rad na mňa, bola som celkom v strese a nevedela som, čo presne povedať, ale už predtým sme sa pohrávali s myšlienkou concept storu, tak som povedala, že veď my spravíme ten obchod. V apríli sme ho otvárali. V Kumšte každé tri mesiace obmieňame tovar, aby tam stále bolo niečo fresh a zaujímavé, aby tam ľudia zakaždým našli niečo nové a pekné. Nachádza sa to na to trnavskom Nádvorí.

Oslovujete vy predajcov, alebo oni vás?

Na začiatku sme si spravili databázu slovenských predajcov a zistili sme, že ich je prekvapivo veľmi veľa, čo je úplne super. Rozposlali sme im maily a čakali na odpoveď. Niektorí odpísali hneď, iní po polroku (smiech). Teraz sa nám už ozývajú aj úplne noví predajcovia. Raz oslovujeme my, inokedy oni – komunikácia je obojstranná.

Aké sú tvoje plány do blízkej budúcnosti?

V sobotu idem na rínek (smiech). Tomu som sa venovala aj posledné dva mesiace, teraz počas posledných dní ešte šijem textilné tašky. Ďalej plánujem dokončiť školu, ale to ešte chvíľu potrvá, pretože diplomovku budem písať až budúci rok. Ďalší z mojich plánov je viac chodiť na výlety do prírody, je to nielen relaxačné, ale aj veľmi inšpiratívne. Z pracovných plánov ma čaká zákazka pre kamošov z Herbert sirupov, ktorým momentálne šijem zástery.

Ďakujeme a prajeme všetko dobré.