Futuristické ruské zbrane, o ktorých ste nikdy nepočuli

OTs-38

Jeden z najmenej obvyklých produktov ruských zbrojných inžinierov, ktorých bolo od roku 2002 dodaných jednotkám Specnazu (ruské označenie jednotiek zvláštneho určenia) len niekoľko kusov. OTs-38 je prvý a jediný tichý revolver vyrobený v Rusku. Používa špeciálnu muníciu 7,62×41 mm, ktorá letí rýchlosťou 200 m/s. Revolver navyše strieľa zo spodnej komory valca, čo niekoľkonásobne znižuje spätný ráz a smeruje ho priamo do paže. To zaisťuje stabilnú palebnú líniu bez toho, aby sa rozkývala. Dodatočne bol na hlaveň namontovaný laserový zameriavač. Ten umožňoval strelcovi efektívne pôsobiť v stiesnených priestoroch a vštepiť strach nepriateľovi „filmovým“ prevedením nekonvenčnej zbrane.

PP-2000

Samopal bol konštruovaný pre ruské orgány činné v trestnom konaní (oddiely ministerstva vnútra, FSB), ktoré operujú v mestskom prostredí, ako aj na osobnú sebaobranu pre určité jednotky armády. Obsahuje kaliber 9x19mm, najbežnejšie strelivo na svete, schopné prestreliť 2 centimetre hrubú titánovú platňu. Štandardný zásobník zbrane PP-2000 obsahuje 30 nábojov. Náhradný zásobník môže byť skrytý v pažbe a použitý pri rýchlej výmene počas prestrelky. Kľúčovým rysom zbrane je nulový spätný ráz v porovnaní s konkurenciou v segmente malých útočných pušiek a samopalov. PP-2000 sa dá použiť s tlmičom hluku a laserovým zameriavačom, ako aj infračerveným zariadením pre nočné videnie.

Korobov TKB-022PM

TKB-022PM bývala jedným z hlavných súperov legendárneho AK (Avtomat Kalašnikova), ktorý sa mal stať prvou voľbou pre útočnú pušku sovietskej armády. Produkt Germana Aleksandroviča Korobova bol založený na systéme bullpup. Bullpup je označenie konfigurácie modernej strelnej zbrane, u ktorej je nabíjací mechanizmus so zásobníkom umiestnený za spúšťou. Ďalšou novinkou bolo použitie prvých kompozitných materiálov na báze plastov pre ľahšiu a ergonomickejšiu zbraň namiesto tradičného dreva a kovu. A navyše preukázala podobnú presnosť streľby ako legendárny „kalašnikov.“

Korobovove inovácie však nemali radi všetci generáli. Kozmický dizajn, nekonvenčné použitie plastov a vyhadzovanie použitého streliva do tváre strelcov-ľavákov nakoniec spečatili osud zbrane a boli hlavnými dôvodmi, prečo sa štát rozhodol pre konkurenta. Puška následne upadla do zabudnutia a jediný exemplár z konca 40. rokov 20. storočia sa nachádza v Štátnom múzeu zbraní, v Tule.

VAG-73

V roku 1973 samouk Vladimir Gerasimenko vytvoril pištoľ VAG-73, ktorá ako prvá v ZSSR používala oceľové náboje bez potreby výmetovej náplne. Výmetová náplň je strelivina (strelný prach) určenej hmotnosti, schopná horieť v uzavretom priestore, zabezpečujúca požadované balistické charakteristiky. Z rôznych dôvodov však nedokázala nahradiť legendárne zbrane Makarov, používané sovietskymi zložkami. Namiesto náplne slúžila horľavá kapsula na spodnej časti oceľovej guľky v malej priehlbine s medeným povlakom. Princíp činnosti trochu pripomínal delostrelecké granáty. Bývalý vojenský analytik novín Izvestia, Dmitrij Safonov, povedal:

„Vďaka tejto vynaliezavosti mohla nová zbraň strieľať v dávkach ako prvá v ZSSR.“

Kvôli zmene konštrukcie mala v porovnaní s pištoľou Makarov šesťkrát viac streliva. Makarov mal iba osem nábojov. Táto výhoda však priniesla hneď niekoľko nevýhod. VAG-73 bol o 50% ťažší a väčší, vážil 1,2 kg a meral 23 cm na dĺžku a 13 cm na výšku. To znamenalo, že aj dobre trénovaný strelec utrpel z hľadiska presnosti a výkonu. Výroba munície bola nákladná, zbraň nestabilná a potrebovala viac starostlivosti a pozornosti. Ak sa zaniesla, proces demontáže a proces opätovného zostavenia bol zdĺhavý a vyžadoval si ďalšie nástroje. Zbraň sa tak ukázala ako nespoľahlivá a nepoužiteľná.