Ing. Mária Ilavská: Produkcia slovenského mäsa je dnes minimálna, prišiel obrovský tlak na ceny

Jakub Ilavský, s.r.o., je jednou z najmodernejších mäsospracujúcich spoločností na území SR. Chodia k nim budúci veterinári na exkurzie, aby videli, ako má vyzerať moderná mäsovýroba. Produkcia slovenského mäsa je však nepostačujúca a domáci výrobcovia čelia mnohým problémom, uvádza ekonomická riaditeľka spoločnosti Ing. Mária Ilavská.

Z mnohých strán počuť, že sa Slováci vracajú k domácim výrobkom. Ako tento fenomén vnímate vy ako spoluzakladateľ tradičnej slovenskej firmy?

Aj my sa uberáme týmto smerom a dopĺňame náš vlastný sortiment v podnikových predajniach slovenskými výrobkami od malých slovenských výrobcov. Väčšinou platí, že zákazník uprednostní výhodnejšiu cenu, ale v našich predajniach vidíme, že keď tam už zákazník príde, cena až taká dôležitá nie je. Chce si kúpiť svoj výrobok, na ktorý je zvyknutý a je s ním spokojný. Tiež pravidelne dopĺňame svoj sortiment čerstvými rybami. Naši zákazníci majú možnosť urobiť si v predajni objednávku vopred a následne prísť po tovar, ktorý majú vždy zabezpečený.

Podnikáte v mäsovýrobe, no podobným problémom čelia aj pestovatelia rajčín a inej zeleniny. Na odbyt idú skôr lacné paradajky z Maroka a Španielska ako naše čerstvé, ktoré sú však drahšie. Priemerne zarábajúci Slovák zvolí lacnejšiu alternatívu.

Áno, i keď platy už stúpajú. Musíme si uvedomiť, že pokiaľ sa nepredáva domáci tovar, slovenské potravinárske firmy majú veľmi malý priestor na zvyšovanie platov svojich zamestnancov či investovanie do vybavenia.

Začarovaný kruh.

Treba si uvedomiť, že všetko so všetkým súvisí.

Je známe, že potravinárstvo na Slovensku funguje v ťažkých podmienkach.

S príchodom veľkej ponuky tovarov na trh sa zmenilo správanie zákazníka, čo je zas na druhej strane logické. Uprednostňujeme akciové produkty, nakupujeme s letákmi v ruke. Sme radi, keď je tovar v akcii.

Dokážeme to zmeniť?

Ťažko povedať. Chýba nám osveta, aby sme pochopili, že vyššia cena znamená aj vyššiu kvalitu. Že výrobca musí do ceny výrobku zahrnúť všetky výrobné náklady aj cenu kvalitnej suroviny. Všetci vedia, že neustále stúpajú ceny energií, pohonných hmôt, zvyšujú sa mzdy…

Pri tradičnej domácej zabíjačke je človek ochotný si aj priplatiť za ošípané a celkový proces výroby, pretože vie, čo obsahuje jeho produkt. Ak však nie sme ochotní priplatiť si zopár centov za kvalitnejšie párky od domáceho výrobcu, nič nezmeníme. Samozrejme, nie každý má príjem adekvátny a musí počítať s každým centom, ale problém vidím skôr v nákupných zvyklostiach.

V regáloch je tiež výrobkov skutočne veľa. Podídete k nemu a vidíte napríklad viacero druhov kuracej šunky, ktorá má rôznu cenu, rôzny podiel mäsa, iný tvar, dokonca farbu…

Po páde socializmu sa otvorili hranice a zákazník razom čelil kvantám tovaru. Zvykol si využívať veľké predajné plochy, lebo si pri jednej návšteve zabezpečí všetko.

A nepôjde ešte k miestnemu mäsiarovi alebo do samostatnej predajne.

Uvediem príklad na našej výbornej Francúzskej šunke, ktorá sa musí vyrobiť ako väčší kus. Podľa legislatívy takýto výrobok po otvorení musíte spotrebovať do 24 hodín. Je ťažké predať taký veľký výrobok vo vitríne v podnikovej predajni tak rýchlo, nakoľko nie je toľko zákazníkov, ktorí by si vybrali drahší výrobok. Cieľom našej firmy Jakub Ilavský, s.r.o., je vyrábať kvalitné výrobky a presvedčiť  zákazníka, že sa ich oplatí kúpiť. Ako sa hovorí – niekedy aj menej, v tomto prípade kvalitnej potraviny je viac pre naše zdravie.

Pokiaľ si zákazník môže kúpiť lacnejšiu alternatívu a dlhšiu trvanlivosť, potom je ťažké uprednostniť drahší slovenský výrobok, ktorý musíme hneď spotrebovať.

Niektoré párky majú záruku aj tri týždne, pritom je potrebné podobný, čerstvý produkt spotrebovať do niekoľkých dní. Rieši to chémia a vákuové balenia. Trvanlivosť je dnes rozhodujúca. Ale nedovolím si hádzať všetkých do jedného vreca,  je veľa dobrých výrobkov, ktoré nepochádzajú z našej krajiny. Museli by sme hovoriť o konkrétnych prípadoch.

Aj slovenského mäsa je nedostatok. Ako naši výrobcovia riešia tento problém?

O problémoch slovenských poľnohospodárov a farmárov sa toho už narozprávalo veľa a nie je to klamstvo. Keď sme v roku 1993 začali vo väčšom podnikať, nakupovali sa bravčové polovičky z okolitých družstiev. Neexistovali dodávatelia, ktorí by prišli s kamiónom mäsa. A potom nastala doba, v ktorej už poľnohospodári len veľmi ťažko dokážu vyrábať a predávať tak, aby sa uživili.

Prečo?

Prišiel obrovský tlak na ceny. Odrazu bolo v krajine veľa predajcov s politikou „čím lacnejšie, tým viac zákazníkov“ a presadili svoje. Poľnohospodári už nedokázali natoľko konkurovať. Produkcia slovenského mäsa je dnes minimálna.

Hovoríme o vstupe do Európskej únie?

Áno, ale problémy sa začali už po revolúcii. Navyše podnikatelia nielen v mäsovýrobe museli od roku 2004 začať spĺňať veľmi vysoké nároky na vybavenie fabriky od nových prístrojov až po stavebné úpravy. Aj my sme museli vyriešiť otázku, či zrekonštruovať staré priestory, alebo postaviť úplne novú fabriku.

A tak ste sa rozhodli nájsť nový pozemok a budovať.

Pozvali sme si dokonca projektantov z Čiech. Na Slovensku nám v tom čase nikto nedokázal vypracovať projekt podľa platnej legislatívy, nemali s tým skúsenosti. Vtedy sme patrili k jednej z mála prevádzok, ktorým štát povolil prechodné obdobie. Kto nemal po vstupe do EÚ výrobné priestory prispôsobené novým predpisom, musel skončiť. Našťastie bola naša fabrika už rozostavaná a v novembri 2004 prišla kolaudácia.

Predpokladám, že rozhodnutie postaviť úplne novú fabriku neľutujete.

Určite nie. Vďaka nemu je naša spoločnosť Jakub Ilavský, s.r.o., jednou z najmodernejších mäsospracujúcich spoločností na území SR. Chodia k nám budúci veterinári na exkurzie, aby videli, ako má vyzerať moderná mäsovýroba podľa prísnych predpisov.

Hovoríme o mentalite zákazníka, o patáliách slovenských výrobcov a fenoméne veľkých reťazcov. Proces sa zdá byť nezvratný. 

Tým, že je dnes trh globálny, nemôžeme nikomu prikázať či zakázať. Musíme začať od seba. Uvedomiť si, že kvalitné potraviny sú základom a môžu ovplyvniť zdravie človeka. Pomohli by sme tak aj domácim výrobcom, ktorí by mohli mať väčší odbyt, a tým pádom by mohli viac investovať do svojich zamestnancov či nových technológií.