Prečo je Donna Strickland len treťou fyzičkou, ktorá získala Nobelovu cenu?

Prečo je Donna Strickland len treťou fyzičkou, ktorá získala Nobelovu cenu?

reklama

V dnešnej dobe promuje oveľa viac žien s titulom PhD. ako v minulosti, no napriek tomu je Donna Strickland len treťou fyzičkou v dejinách, ktorá získala Nobelovu cenu.

Jedna z cien za fyziku z tohtoročného odovzdávania Nobelových cien poputovala fyzičke Done Stricklandovej. Ocenenie je považované za najväčší úspech pre každého vedca.

reklama

Avšak, mnoho médií sa špecifikovalo nie tak na samotné odovzdávanie ako práve na fakt, že Stricklandová je len treťou odmenenou, ktorá získala nobelovku po Marie Curie v roku 1903 a Maria Goeppert-Mayer, ktorá bola ocenená v roku 1963.

Hoci biochemický inžinier Frances Arnold bol taktiež ocenený tento rok, avšak za chémiu, raritou sú stále laureátky Nobelovej ceny, ktorých je oveľa menej ako mužov. Fakty ale jasne hovoria, že mnoho ženských vedkýň sa počas jedného storočia posunulo o dosť vpred.

Existujú však dôkazy o tom, že ženy dostávajú nedostatočné zastúpenie v oblasti vedeckých, technických, strojárenských a matematických odborov.

Víťazi Nobelovej ceny v roku 2018: Arthur Ashkin, Gérard Mourou a Donna Stricklandová. Zdroj: Twitter.com/NobelPrize

Štúdie preukázali, že ľudia, ktorí sa venujú odborom ako veda, fyzika či matematika, čelia jasnému poklesu. Predsudok je najintenzívnejší v oblastiach, ktoré sú prevažne mužské, v ktorom ženy nemajú príliš veľkú masu zastúpenia a sú často považované za outsiderky.

Keď ženy dosiahnu vynikajúce výsledky v oblasti športu, medicíny alebo politiky, väčšinou sú považované za vzor najmä pre malé dievčatá. Vidíme ale nejaké zmeny či zlepšenia z hľadiska rovnomerného zastúpenia v oblasti vedy medzi mužmi a ženami? Prečo sú ženy v laboratóriu alebo vo vedení v úzadí alebo čo ich drží od víťazstiev?

Ženy spadajú pod stereotyp

Zástancovia stereotypov veľmi radi tvrdia, že ženy “nemajú rady matematiku” alebo “nie sú dobré vo vedeckých disciplínach”.

Obe pohlavia, aj muži, dokonca aj ženy, zastávajú tieto názory, avšak vedci toto tvrdenie spochybnili. Štúdie ukazujú, že dievčatá a ženy sa vyhýbajú vzdelávaniu v STEM (obory prírodných vied – science, technology,engineering, matematics) nie kvôli kognitívnej schopnosti, teda tomu, že by nemali dostatočnú mozgovú kapacitu na to, aby boli schopné porozumieť napríklad matematike tak ako muži.

Ide skôr o skúsenosti so STEM, vzdelávacou politikou, škatuľkovaním, kultúrnym kontextom alebo stereotypom. Ženy majú pocit, že ak budú úspešnými vedkyňami v prírodných vedách, nebudú dostatočnými vzormi pre iné ženy.

Počas posledných niekoľkých desaťročí sa zlepšilo úsilie o zastúpenie žien v oblasti STEM. Zameriava sa hlavne na to, aby sa tieto stereotypné názory vyriešili vzdelávacími reformami a individuálnymi programami. Tie budú slúžiť pre ženy, ktoré budú mať záujem pracovať v konkrétnej oblasti. Dané zmeny môžu zvýšiť počet dievčat a mladých žien, ktoré majú záujem o vstup a pobyt v tzv. STEM-ovom potrubí – individuálny program, resp. “cesta”, ktorá sa začne na základnej škole, bude pokračovať cez strednú školu na vysokú a zakončí sa na postgraduálnom štúdiu.

Každým rokom viac žien absolvuje doktorandské štúdium a získavajú pozície na fakultách

Počas rokov sledovania sa zistilo, že tieto prístupy naozaj fungujú. Ženy čoraz častejšie prejavujú záujem o kariéru v oblasti STEM. Momentálne tvoria ženy viac ako polovicu pracovníkov v oblasti psychológie a spoločenských vied a ženské pohlavie je čoraz viac zastúpené vo vedeckej pracovnej sile, avšak počítačové a matematické vedy sú aj naďalej výnimkou.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ  Fotografia vytvorená pri - 35 ° C, ktorá demonštruje fyzikálne zákony! Fotka už získala viac ako 80 000 like!

Podľa amerického fyziologického inštitútu ženy v dnešnej dobe získavajú 20 % bakalárskych titulov a 18 % doktorátov vo fyzike, čo je nárast od roku 1975, keď ženské pohlavie získalo 10 %  bakalárskych titulov a 5 % doktorátov z fyziky.

Donna Stricklandová.  Zdroj: euro.cz

Štrukturálne bariéry

S menším počtom ženských kolegov majú ženy menšiu pravdepodobnosť budovania vzťahov so ženskými spolupracovníkmi a podpornými skupinami.

Táto izolácia sa môže zhoršiť v prípade, ak sa ženy nemôžu zúčastňovať na pracovných podujatiach alebo na konferenciách kvôli starostlivosti o deti a rodinu a neschopnosť využívať finančné prostriedky z výskumu na úhradu starostlivosti o dieťa.

Univerzity, profesijné združenia a federálne financujúce organizácie pracovali na riešení rôznych štrukturálnych bariér.

Úsilie zahŕňa vytvorenie politiky, ktorá bude zahŕňať zameranie na rodinu, zvýšenie transparentnosti vo výkazoch platov, presadzovanie hlavy IX v USA, poskytovanie mentorských a podporných programov pre vedecké pracovníčky, ochranu výskumného času pre vedecké pracovníčky, zameranie na ženy pri prijímaní do zamestnania a podporu výskumu a rozvoja.

Škatuľkovanie

Všetci z nás – široká verejnosť, médiá, zamestnanci univerzít, študenti aj profesori – majú predstavu o tom, ako vyzerá vedec a nositeľ Nobelovej veci bez toho, aby k nemu bolo priradené akékoľvek meno. Tento obraz prevažne vyzerá ako starší muž bielej farby pleti. Dáva to zmysel, keďže 97 % držiteľov Nobelovej ceny vyzerá podobne.

Toto je pravý príklad implicitného skreslenia. Je to jedno z nevedomých, nedobrovoľných, prirodzených a nevyhnutných predpokladov, ktoré nás všetkých, mužov aj ženy, ovplyvňujú. Ľudia prijímajú rozhodnutia na základe podvedomých predpokladov, preferencií a najmä stereotypov. Niekedy dokonca aj vtedy, keď sú v rozpore s ich výslovne zastávaným presvedčením.

Keď sa žena stane vedeckou špecialistkou na svetovej úrovni, implicitná zaujatosť pôsobí práve tak, že je málo pravdepodobné, že daná vedkyňa bude pozvaná ako hlavná alebo hosťujúca rečníčka. Taktiež je menšia pravdepodobnosť ako pri mužskom pohlaví, že od vedkýň budú jej kolegovia zdieľať svoje výskumné poznatky. Tieto atribúty znižujú ženám možnosť zviditeľniť sa a znižuje sa aj pravdepodobnosť, že budú nominované na ocenenie.

Donna Strickland po tom, ako vyhrala Nobelovu cenu. Zdroj: Reuters/Peter Power

Je obrovským úspechom, že Strickland získala Nobelovu cenu za fyziku. Získať takýto úspech ako žena, ktorá takmer určite čelí viacerým bariéram, je podľa mnohých názorov monumentálna vec.

Na otázku, aké to bolo stať sa treťou laureátkou Nobelovej ceny vo fyzike, Strickland poznamenala, že najprv bolo prekvapujúce zistenie, aké malé množstvo žien získalo ocenenie. “Avšak, myslím si, že žijeme v prevažne mužskom svete, takže fakt, že väčšinou muži sa stávajú laureátmi, ma až tak neprekvapuje,” prezradila Donna Strickland.

Zdroj: bbc.com

reklama
Google+ Linkedin