Klocher.sk
Magazín, ktorý tvoríme spolu

10 nádherne zrekonštruovaných kaštieľov a zámkov, ktoré by ste mali vidieť

Na Slovensku máme mnoho kaštieľov a zámkov. Nie však všetky sa môžu tešiť záchrane.

Pripravili sme pre vás 10 nádherne zrekonštruovaných kaštieľov a zámkov, ktoré sa oplatí vidieť.

Kaštieľ Trstín

Miesto: Trstín (okres: Trnava)

Barokový kaštieľ v Trstíne, ktorý sa nachádza v podhorí Malých Karpát. V minulosti slúžil ako reedukačné centrum pre mládež.

Kaštieľ vybudoval šľachtický rod Motešických v 18. storočí na staršom gotickom a renesančnom základe. Stavba zaujme tromi vežovitými rizalitmi.

Za kaštieľom sa rozkladá historický park s viacerými veľmi starými drevinami. Kaštieľ, nachádzajúci sa vo vyvýšenej polohe, predstavuje prirodzenú architektonickú dominantu obce a len málokto ho prehliadne.

[envira-gallery id=“112006″]

Z chátrajúceho kaštieľa urobili luxusný hotel. Dnes nesie názov Kaštieľ Alfonz. Kaštieľ, ktorý sa nachádza v strede Trstína, zrekonštruoval súkromný vlastník. Momentálne sa v kaštieli dá ubytovať a organizujú sa tam rôzne akcie, svadby či oslavy. Kaštieľ tak po mnohých rokoch našiel využitie.

V areáli sa nachádza krásna záhrada, jazierko, štýlová vínna aj koňaková pivnica. Vo vnútri sa nachádza aj wellness s bazénom.

https://www.facebook.com/962809173784183/videos/1079935555404877/?t=2

Kaštieľ Moravany

Miesto: Moravany nad Váhom (okres: Piešťany)

Renesančný kaštieľ s anglickým parkom najprv pozostával z dvoch samostatných budov, scelených až renesančnou prestavbou koncom 16. storočia, ktorá bola rozhodujúca aj pre jeho dnešný vzhľad. V 18. storočí bol barokovo upravený. Na mieste východnej bašty, zbúranej začiatkom 18. storočia, dali Čákiovci postaviť kaplnku, ktorej bolo 30. mája 1757 generálnym urbárom Ostrihomského arcibiskupstva udelené privilégium na slúženie svätých omší. Interiéru kaplnky dominuje renesančný edikulový oltár s erbmi Čákiovcov a Zičiovcov.

Pomerne veľké úpravy kaštieľa sa uskutočnili v 2. polovici 19. storočia. Roku 1881 do povalového priestoru vstavali tretie podlažie a na východnej strane pristavali vežu.

V rokoch 1964 – 1970 bol kaštieľ obnovený podľa projektu Karola Chudomelku zo Stavoprojektu Bratislava na Domov slovenských výtvarných umelcov a architektov v správe Slovenského fondu výtvarných umení.

[envira-gallery id=“112022″]

V anglickom parku pri kaštieli sú rozmiestnené plastiky slovenských i zahraničných umelcov, ktoré tu vytvorili v rámci medzinárodných sochárskych sympózií. Od predaja zahraničným fyzickým osobám v roku 2006 kaštieľ chátral. V roku 2017 ho získali noví majitelia, manželia Petra a Róbert Vydra. Noví majitelia ho začali postupne rekonštruovať. Kaštieľ bol prístupný už celé leto 2019. V lete 2020 pripravujú výstavu Artrooms Moravany 2020, trvanie predbežne bude od júna do septembra  2020, viac informácií bude na stránke.

Kaštieľ Chateau Appony

Miesto: Oponice (okres Topoľčany) 

Bolo to miesto, kde sa stretávali spisovatelia, básnici, maliari či sochári, aby zachytili ducha doby, jedinečnosť okamihu, krásu prírody, starého kaštieľa a romantických ruín starého hradu…“ (Eloise Beutelová,Oponice okolo 1880).

Tento kaštieľ sa nachádza v nádhernom prostredí. Okolo kaštieľa sa rozprestiera 7-hektárový anglický park. Kaštieľ bol postavený Apponyiovcami v 16. – 17. storočí. Obývaný bol príslušníkmi tohto rodu až do roku 1940.

Prišli sem bývať z hradu a kaštieľ postupne prestavovali až do 19. storočia, keď tu naposledy v rokoch 1844 – 1846 pribudlo severné krídlo kaštieľa dostavbou slávnej rodinnej Apponyiovskej bibliotéky a kaštieľ tak dostal definitívnu podobu písmena U.

V parku sa nachádzajú významné a vzácne dreviny či solitéry, fontána či tenisové antukové kurty založené samotnými Apponyiovcami čoby fanúšikmi Wimbledonu. Po smrti posledného majiteľa panstva, grófa Henricha Apponyiho, v roku 1935 kaštieľ spolu s panstvom kúpil veľkostatkár Ing. Vít Slezák, ktorý v kaštieli s rodinou nielen býval, ale na priľahlom majeri hospodáril a zveľadil tunajšie vinice, rastlinnú a živočíšnu výrobu. Bohužiaľ, v roku 1948 mu podnik znárodnili a skonfiškovali, kaštieľ slúžil na rôzne výučbové a politické účely.

V polovici 70. rokov kaštieľ získala bezodplatne VŠP v Nitre, ktorá ho začala opravovať so zámerom vytvoriť z neho školiace stredisko pre študentov. Po roku 1989 však škola z finančných dôvodov musela od svojho zámeru ustúpiť a budovu s parkom už potom iba udržiavala a v roku 2007 ruinu kaštieľa so zdevastovaným parkom odpredala spoločnosti I&P Slovakia a.s., ktorá dokončila excelentnú prestavbu kaštieľa v duchu doby a približne v polovici roku 2011 otvorila kaštieľ ako luxusný hotelový komplex s nadštandardnými službami v rámci regiónu. Pre milovníkov histórie a turistov je určite dôležité uviesť, že do severného krídla zrenovovaného kaštieľa sa po desiatkach rokov znovu vrátila slávna Apponyiovská bibliotéka s viac ako 17 000 zväzkami vzácnych kníh, čím sa tento hotelový komplex stal na Slovensku jedinečným.

[envira-gallery id=“112029″]

Park tiež prechádzal revitalizáciou, obnovili sa trávnaté plochy, nanovo bola postavená zámocká fontána, ktorá medzičasom bola zdevastovaná a obnovené sú aj tenisové kurty v parku s moderným povrchom a umelým osvetlením. Vôbec iluminácia či už parku alebo budovy kaštieľa je dych vyrážajúca, samozrejme, s ohľadom na historické pozadie a rešpektujúc dobovosť a vzhľad svietidiel môžu si návštevníci či už hotela alebo parku vychutnať čaro minulých storočí v nádhernom historickom komplexe.

Kaštieľ Orlové

Miesto: Považská Bystrica

Kaštieľ postavil v roku 1612 Žigmund Balassa ako prízemný renesančný objekt. V prvej tretine 18. storočia ho prestavali a rozšírili. Roku 1773 kaštieľ dokončili úpravou kaplnky. Menšie úpravy sa vykonali v 1. tretine 19. storočia, obnova začiatkom 20. storočia. Roku 1982 sa dokončila jeho nákladná oprava.

Kaštieľ je štvorkrídlová poschodová budova, stavaná okolo ústredného arkádového dvora s priľahlým parkom. Neskorobaroková fasáda so stredným prevýšeným trojosovým rizalitom je bohato zdobená členenými oknami a priebežnou balustrovou atikou z čias obnovy kaštieľa. Nad neskorobarokovým vstupným portálom sa nachádza nápisová tabuľa, vzťahujúca sa na stavbu z roku 1773. V priechode sa nachádza kamenný dvojitý erb a v bočných nikách poškodené plastiky rytierov. Na prízemí kaštieľa sa nachádza kaplnka sv. Jána Nepomuckého. V kaplnke sa zachovali neskorobarokové časti vnútorného zariadenia.

[envira-gallery id=“112036″]

V objekte bola donedávna expozícia múzea, múzeum však bolo pred niekoľkými rokmi presťahované. V súčasnosti je kaštieľ nevyužitý, nachádza sa v súkromných rukách a prebieha v ňom ďalšia rekonštrukcia. Od roku 2016 sa v jeho priestoroch nachádza Hotel Gino Park Palace****.

Haličský zámok

Miesto: Halič (okres: Lučenec)

Vznik hradu sa podľa písomných prameňov predpokladá pred r. 1321. Vznikol na rozsiahlom území Lučenca, ktoré po r. 1235 nadobudol palatín Dionýz z rodu Tomajovcov a neskôr jeho potomkovia, páni z Lučenca – Lossonczy.

V zámku sa dodnes zachovali renesančné nástenné maľby zobrazujúce uhorských panovníkov, namaľované na stenu. Kedysi zarastené, spustošené nádvorie je dnes zastrešené presklenou strechou a slúži ako reštaurácia.

Novozrekonštruovaný zámocký hotel Galicia Nueva, skutočný klenot Novohradu a národná kultúrna pamiatka, poskytuje služby od roka 2016. Po rekonštrukcii vznikol reprezentatívny priestor na kongresové podujatia, rokovania, semináre, workshopy, porady, pracovné stretnutia, rodinné eventy, svadby, výročia, ale aj reprezentatívne spoločenské podujatia, akými sú napr. koncerty, plesy či vernisáže.

[envira-gallery id=“112517″]

Kaštieľ Gbeľany

Miesto: Gbeľany (okres: Žilina)

V roku 1771 bol vykonaný prvý známy súpis ohodnotenia mobiliára gbelianskeho kaštieľa. Je v ňom aj zmienka o kaplnke, ktorá sa podľa miestnych pamätníkov nachádzala blízko vstupnej brány na prízemí kaštieľa. Nazývala sa „červená“ podľa kobercov z Hološeru.

Na ekumenické účely ju však začali využívať až v roku 1818, keď bola vysvätená. Szerényiovci mali v rukách Gbelianske panstvo až do roku 1812. Noví majitelia, rodina Nyári zo Sučian, ihneď začali s obnovou kaštieľa a zrejme aj parku.

V roku 1863 Nyáriovcov vystriedal Ján a Ferdinand Zichy a v roku 1883 gróf Juraj Majláth zo Zavaru, ktorý si vzal za manželku grófku Sarlotu Zichy. Ich syn Ferdinand Majláth sa v roku 1926 oženil s grófkou Hubertou Széchenyiovou a hneď sa pustil do renovácie budov a snažil sa dať do poriadku i celé panstvo.

Posledný zemepán Gbelianskeho panstva dr. Ferdinand Majláth má mohylu v idylickom prostredí lesíka Dielec. Zostali po ňom dve dcéry: Ferdinanda a Šarlota. Mladá, asi 22-ročná vdova, sa neskoršie vydala za grófa Révaya zo Štiavničky. Rodina sa začiatkom druhej svetovej vojny odsťahovala do Bratislavy a po oslobodení do Maďarska a odtiaľ do Švédska. Majláthovci boli pánmi Gbelianskeho panstva až do roku 1945, keď ich majetky prešli do vlastníctva štátu.

V roku 2011 ho kúpila rodina Janíčkovcov, ktorí sa rozhodli revitalizovať spustnutý kaštieľ a prestavať ho na hotel CHÂTEAU GBEĽANY situovaný v zrekonštruovanom barokovom kaštieli uprostred nádherného anglického parku.

Kaštieľ Vrakúň

Miesto: Vrakúň (okres: Dunajská Streda)

Rod Amadeovcov vlastnil hradný kaštieľ a rozsiahle majetky. Tie neskôr prevzala rodina Schmertzigovcov, ktorá ich okolo roku 1900 predala Matyášovi Pfeiferovi z Ilavy. Ten postavil v obci pálenicu a parný mlyn. V roku 1935 statok s kaštieľom kúpil advokát József Belkó so spoločníkmi. Užívali ho do roku 1948. V roku 1955 zriadili v kaštieli domov dôchodcov, v posledných rokoch však chátral. V roku 2002 sa dostal do súkromných rúk a po celkovej rekonštrukcii vznikol z chátrajúceho kaštieľa luxusný päťhviezdičkový hotel.

História kaštieľa dýcha zo všetkých strán a stien. Určite vás dostane: veď prechádzka anglickým parkom vyvoláva dojem čias Márie Terézie. Čo však nie je náhoda, pretože slávna panovníčka sídlo Amadeovcov navštívila niekoľkokrát. Kaštieľ si však obľúbila aj iná veľká osobnosť dejín. Vo Vrakúni napísal veľkú časť svojich diel priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, Matej Bel z Očovej.

Kaštieľ Chtelnica

Miesto: Chtelnica (okres: Piešťany)

Na mieste kaštieľa postavili na konci 16.storočia renesančný objekt s opevnením – nazývaný castrum alebo kúria.

Avšak už v rokoch 1583 – 1584 tu stál nový objekt zemepána, chorvátskeho bána Krištofa Ungnada. Celé panstvo spravoval v kaštieli sídliaci povizor, správca, jemu podliehalo úradníctvo i služobníctvo.

Majitelia nešetrili na prepychovom zariadení vnútra kaštieľa. Podľa súpisu inventára grófa Juraja Erdödyho z roku 1698 sa v ňom nachádzali  maľované jedálenské nádoby najviac habánskeho pôvodu, okrúhly i štvorcový jedálenský stôl, šesť hodnotných obrazov na stenách, päť bielych habánskych mís, ktoré zhotovil dechtický habán Imrich Odler, sedem podobných tanierov i päť mís na ovocie. Prestavbu kaštieľa v neskorobarokovom slohu viedol staviteľ Braun, na vnútorných prácach sa uplatnili aj remeselníci, umelci, napríklad stolári.

V polovici 19. storočia kaštieľ prevzali do vlastníctva Pálffyovci, ktorí dali obnoviť vnútorné zariadenie, umiestnili empírový nábytok.

Pálffyovci sa zdržiavali v kaštieli zriedkavo, v roku 1912 Jozef Pálffy  dal kaštieľ do prenájmu majiteľovi bratislavského pivovaru Viktorovi Steinovi. Za správcu chtelnického majera ustanovili bohatého obchodníka židovského pôvodu, Šándora Schneidera. Pálffyovci dali odviezť z kaštieľa najcennejšie vnútorné zariadenie, takže do konca druhej svetovej vojny zostal prakticky neobývaný.

[envira-gallery id=“112539″]

Po roku 1945 kaštieľ prevzal do vlastníctva štát, formálne v roku 1949 požiadala štátna správa grófa Pálffyho, aby odovzdal objekty. Už v školskom roku 1945 – 1946 v kaštieli umiestnili meštiansku školu, neskôr Základnú deväťročnú školu. Keďže o využitie kaštieľa nemali záujem kultúrne inštitúcie, prevzalo ho ministerstvo vnútra, najskôr v ňom zriadilo svoju školu. Po zániku školy bol v kaštieli zriadený archív ministerstva vnútra. V roku 1963 bol areál kaštieľa pridaný do zoznamu nehnuteľných pamiatok Západoslovenského kraja. Od roku 2000 je majetkom obce.

Celý kaštieľ zrekonštruovala obec svojpomocne. Časť financovala z eurofondov, časť z vlastných zdrojov.

Mohlo by sa vám páčiť

Na personalizáciu obsahu, poskytovania služieb sociálnych sietí a analýzy návštevnosti využívame súbory cookie. Používaním webu súhlasíte s používaním cookies a spracovaním súvisiacich osobných údajov. OK Viac informácií