Tréner CrossFit-u Daniel Mitera: Nikdy by som sa nehnal za estetikou na úkor zdravia, aj keď to mnoho ľudí v súčasnosti robí

Tréner CrossFit-u Daniel Mitera trénoval už mnoho športovcov. Pozrite sa, aké osobnosti ho motivujú a na čo je nutné dať pozor pri cvičení.

Cvičenie nie je jednoduchá záležitosť. Mnoho ľudí začne, no zároveň aj hneď prestane. Na neľahkej ceste k priaznivej kondícii nám dokáže pomôcť kvalitný tréner. Jedným z nich je Daniel Mitera, ktorý nám prezradil zaujímavosti z oblasti CrossFit-u.

Pred tým, ako si začal s CrossFit-om, si vyskúšal trénovať niekoľko športov. Napríklad futbal, basketbal, karate, kickbox, zápasenie, veslárstvo, vzpieranie či gymnastiku. Čo považuješ za kľúčový bod, kedy si sa rozhodol, že CrossFit je pre teba to pravé?

CrossFit-u sa profesionálne nevenujem, je to skôr moja záľuba. Športy ako vzpieranie, veslovanie či gymnastika sú jeho hlavnou súčasťou, takže na začiatok som mal dobrý základ. CrossFit je od iných športov odlišný v tom, že je viac zovšeobecnený a ponúka množstvo praktických prvkov. Ide o akúsi zmes spomínaných športov. S CrossFit-om som ale nezačínal cielene, celá moja iniciatíva prišla so športovými začiatkami úplne prirodzene.

V športe sa každý zaujíma o dosiahnuté úspechy. Vieme, že máš za sebou niekoľko školení, konferencií a získal si desiatky certifikátov. Ako vyzerali tvoje prvé reálne skúsenosti s CrossFit-om a ako si prekonal prvé neúspechy? 

Certifikátov mám relatívne dosť, ale plánujem sa vzdelávať aj naďalej. Som presvedčený, že za každým úspechom stojí kvalitná príprava. Teší ma, že napriek môjmu nízkemu veku mám možnosť spolupracovať s niekoľkými klubmi a športovcami. V trénerstve som výrazné neúspechy nezaznamenal. Môžem povedať, že väčšinou ide o obojstrannú efektívnu spoluprácu. To znamená, že sú splnené priaznivé podmienky pre mňa, ale aj pre osobu, ktorú trénujem.

Dodnes mám za sebou tisícky osobných tréningov. Za osobný úspech preto považujem, že som na ňom zranenú osobu ešte nikdy nemal. Moje prvé neúspechy som zaznamenal veľmi skoro, už pri futbale, kedy sa mi nedarilo. Nevzdal som to a rozmýšľal som, ako sa zlepšiť. Chcel som byť lepší ako ostatní, ktorým to išlo úplne prirodzene. Vôľa byť lepším a pokračovať ďalej ma dostala k trénerstvu – tam, kde som dnes.

V súčasnosti pôsobíš v R+R centre ako osobný tréner. Popíš, ako vyzerá prvá ukážková hodina tréningu. Aké reálne výsledky sa dajú CrossFit-om dosiahnuť?

Prvá hodina prebieha podobne ako osobný tréning. Momentálne máme k dispozícii aj kurz pre začiatočníkov. Na ňom sa účastníkovi kurzu ukazujú základné pohyby, ako ohyb v bedre, drep, tlak nad hlavu, príťah na hrazde, zdvih nôh a podobne. Na rozdiel od bežného fitness tréningu, CrossFit nie je zameraný na určité partie, skôr komplexne na celé telo. Učíme správnu mechaniku tela a schopnosť predviesť všetko dobre bez toho, aby sa človek zranil.

Výsledky sú individuálne. Závisia od každého zvlášť, čo konkrétne daný človek od cvičenia očakáva. V CrossFite sa dá aj súťažiť. Napríklad v tom, ako súťažiaci dokáže zvládať na kruhoch rôzne prvky alebo zdvíhať nad hlavu 100 kg. Náročné cviky si vyžadujú roky a roky prípravy. Neskôr človek dokáže kondične zvládnuť aj väčšiu záťaž. Bude sa cítiť lepšie a zároveň sa mu zníži pravdepodobnosť vzniku metabolických ochorení, akým je cukrovka či problémy s tlakom.

Aktívne spolupracuješ aj s MFK Zemplín Michalovce, kde si trénoval futbalových hráčov ako Martin Regal, Jozef Turika či Matúš Vojtka. O aké tréningy išlo a aké pokroky si zaznamenal? Stretol si sa s nejakými individuálnymi obmedzeniami?

Prioritne s MFK Zemplínom pracujem skupinovo, teda s celým tímom podľa toho, či je prípravné obdobie. Okrem spomínaných hráčov spolupracujem aj s inými. Individuálny tréning u každého hráča zohľadňuje jeho aktuálny fyzický stav. Musím prezradiť, že Matúš Vojtka je po fyzickej stránke skutočne zdatný. Martin Regal práve prestupuje do Ružomberka. S ním som pracoval na prevencii zranenia, keďže neustále ho trápi bolesť chrbta a kolena.

U silnejších hráčov sa pracovalo na rýchlosti, u rýchlejších na stabilite. Za individuálne prekážky v športe považujem psychickú motiváciu, ochorenia aj zlú životosprávu. Často mám pocit, že u športovcov je na úkor fyzickej kondície oslabená celková výživa a spánok.

Tvoje životné motto znie: „Rob, čo môžeš, s tým, čo máš, tam, kde si.” Aká životná skúsenosť ťa doviedla k tomu, aby si sa riadil týmto heslom?

Mnohokrát nemôžeme ovplyvniť danú situáciu, ale skôr prístup, aký k nej máme. Napríklad keď sa vyskytnú neželané zranenia.Vtedy hráč nemôže napredovať a najprv musí odstrániť bolesť. Rovnako je to aj pri chudnutí alebo pri získavaní financií. Nemôžem hneď zarábať veľké peniaze. Najskôr musím investovať do vzdelávania, aby sa mi peniaze neskôr vrátili vo väčšej podobe. Príkladom je, že som mal v pláne odcestovať, ale moji zákazníci sa na mňa spoliehali, tak som každému jednotlivcovi vypísal potrebné plány. Nie vždy je situácia ideálna, ale záleží, ako sme ochotní sa s ňou popasovať.

Ktoré osobnosti, konferencie, podujatia ťa pri práci najviac motivovali?

Jednoznačne sú to najväčší priekopníci v našom odvetví, ako napríklad silový tréner Charles Poliquin. Rovnako sem zaraďujem pre mňa významnú osobu, akou je Prof. PaedDr. Pavel Kolář, ako aj autora Stuarta McGilla. Zo Slovákov sú to silovo-kondičný tréner Radovan Gergeľ či Roman Švantner. Z podujatí je možné získať špičkové vedomosti z českého kurzu s názvom DNS. Odporúčam aj kurz od Radovana Gergeľa – Funkčná sila s Kettlebell, kde posielam svojich trénerov.

Za celkom fajn podujatie považujem konferenciu s názvom Fyzio&Šport od spoločnosti Zdravo a Fit. Výborné online prednášky má napríklad organizácia Precision Nutrition, čo ma motivovalo k tomu, že sa dá vzdelávať aj online. Každý rok veľmi pozorne sledujem Speed Summit a Swiss Conferences, kde sa nachádza v priemere 10 – 20 platených prednášok. Odborníci vo svojom odvetví odovzdávajú svoje vedomosti z rôznych oblastí, ako tréning mládeže, prevencia zranení a podobne.

Čo by si odporučil mladým ľuďom, ktorí chcú začať cvičiť? Je lepšie cvičiť doma alebo navštíviť posilňovňu?

V podstate je jedno, kde človek cvičí. Dôležitá je technika. Následne celý tréning závisí aj od kvality trénera, kde si človek na doma môže dať vypracovať svoj individuálny plán cvičenia. Samozrejme za predpokladu, že má na pohyb prirodzený talent. Vo väčšine prípadov je kvalitnejšie cvičiť pod dohľadom trénera. Ak to financie nedovoľujú, odporúčam každému cvičiť základy aspoň 1 až 3 hodiny denne. Vždy je efektívnejšie držať sa aspoň nejakého plánu. Nikdy by som sa ale nehnal za estetikou na úkor zdravia, aj keď to mnoho ľudí v súčasnosti robí.