Na FB stránku Priznania tínedžerov chodí mnoho vyznaní, priznaní či udalostí, ktoré tínedžeri prežili. Jedným z najinšpiratívnejších priznaní, je priznanie o chlapcovi, ktorého šikanovanie prinútilo pracovať na sebe aby pomohol tým, ktorých stíha rovnaký osud ako jeho v detstve. Viac priznaní nájdete na FB stránke [button_link size=“medium“ src=“https://www.facebook.com/pages/Priznania-t%C3%ADned%C5%BEerov/110946135643848″]Priznania tínedžerov[/button_link].
Ťažké detstvo
Keď som bol mladší na základke ma šikanovali a doma som to nikomu nepovedal… Nedokázal som sa im ubrániť a tak som sa nechal a hovoril som si že to ešte 3, 2 roky vydržím, už len rok a bude hotovo. Prišiel som na strednú a všetko sa vo mne zlomilo začal som cvičiť a učil brániť sa ale nedokázal som sa preniesť cez to čo som zažíval celé tie roky…
Zobrať osud do vlastných rúk
Od vtedy ako som sa naučil brániť a začal som cvičiť cítim potrebu a povinnosť pomôcť tam kde si chcú viacerí podať jedného alebo oveľa silnejší chce ublížiť oveľa slabšiemu. Aj keď je ten človek pre mňa úplne cudzí a vidím, že to nieje žiadny provokatér zastanem sa ho a na diskotékach to väčšinou končí bitkou a niekedy dostanem aj ja pekne na pi*u.
Ale keď potrebujem pomôcť ja, každý sa na mňa vy*ebe… Už som si na to zvykol a od nikoho nič nečakám a preto ma nik nemôže sklamať. Bol som s tým mojím „zachraňovaním“ aj u psychologičky a tá mi povedala, že nutkanie pomáhať slabším mám preto, že sa vciťujem do ich kože a podvedome to prežívam ako v ten moment keď sa to dialo mne. Preto vás prosím neubližujte niekomu lebo je „iný“ alebo slabší a vy si chcete pozdvihnúť ego tak mu chcete ublížiť či už fyzicky alebo psychicky lebo sa vám to môže raz nie pekne vrátiť.